Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
17. okt. 2019Hedviga
BratislavaBratislava 19°
Biblia
TV program
Moje Netky
07.11.2012 09:21 Politika
Barack Obama bude prezidentom USA na ďalšie štyri roky
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
07.11.2012 09:21 Politika

Barack Obama bude prezidentom USA na ďalšie štyri roky



Barack Obama bude prezidentom USA na ďalšie štyri roky - Politika Republikánsky kandidát Mitt Romney priznal volebnú porážku v prezidentských voľbách v USA a telefonicky pogratuloval Barackovi Obamovi. Správu aktualizujeme.


Republikánsky kandidát Mitt Romney priznal volebnú porážku v prezidentských voľbách v USA a telefonicky pogratuloval Barackovi Obamovi. Správu aktualizujeme.

Americký demokratický prezident Barack Obama zvíťazil v prezidentských voľbách nad svojím republikánskym súperom Mittom Romneym. Na čele USA tak bude stáť ďalšie štyri roky. Uvádza sa to v prognózach popredných amerických televíznych staníc CNN, CBS, NBC, MSNBC a Fox News.

Demokratický kandidát na úrad prezidenta Spojených štátov Barack Obama vyhral hlasovanie aj v štáte Virgínia, ktorý patrí medzi tzv. swing states s najvyšším počtom stranícky nevyhranených voličov.

Súboj o hlasy voličov vo Virgínii bol veľmi tesný - Obama ho vyhral aj v predchádzajúcich voľbách v roku 2008, keď bol prvým demokratickým kandidátov od roku 1964, ktorému sa tam podarilo poraziť republikánskeho súpera. 

Obama má mať víťazstvo isté v hlavnom meste Washington a v 12 štátoch: Connecticut, Delaware, Illinois, Maine, Maryland, Massachusetts, Michigan, New Jersey, New York, Pensylvánia, Rhode Island, Vermont a v hlavnom meste Washington.

Podľa Fox News Obama získal hlasy 274 z celkového počtu 538 voliteľov, zatiaľ čo Romney len 203. Na víťazstvo bolo potrebných získať 270 voliteľov. 

Obama v Chicagu poďakoval svojim priaznivcom za víťazstvo

Opätovne zvolený americký prezident Barack Obama sa dnes v prejave pred tisíckami nadšených priaznivcov v Chicagu v americkom štáte Illionis poďakoval za svoje víťazstvo v prezidentských voľbách.

Obama zároveň povedal, že hovoril aj so svojím porazeným vyzývateľom, republikánom Mittom Romneym. "Možno sme bojovali tvrdo, ale bolo to len kvôli tomu, že milujeme túto krajinu," vyhlásil Obama v konferenčnom centre.

"Chcel by som poďakovať každému americkému občanovi, ktorý sa na voľbách zúčastnil," dodal a zablahoželal svojmu republikánskemu súperovi k tvrdému boju počas predvolebnej kampane.

Voľby podľa Obamu ukázali, že USA robí pokroky. "A robí ich kvôli vám," zdôraznil.

"Sme jedna americká rodina. Opäť sme našli tú správnu cestu. To najlepšie nás ešte len čaká," vyhlásil znovuzvolený šéf Bieleho domu.
 
Obamova sa už poďakoval svojim stúpencom prostredníctvom siete Twitter: "Stalo sa to len vďaka vám. Ďakujem." Zakrátko pribudla veta: "Ďalšie štyri roky." Mnoho tweetov však píšu Obamovi spolupracovníci, no jeden mal Obamove iniciály "bo". Stálo v ňom: "Všetci držíme spolu. Takto sme robili kampaň, a takí sme. Ďakujem."

Mitt Romney priznal porážku 
Americký republikánsky kandidát Mitt Romney zatelefonoval dnes prezidentovi Barackovi Obamovi a priznal svoju porážku v prezidentských voľbách. Oznámila to stanica Fox News a ďalšie americké televízie. 

Romney následne priznal porážku aj verejne vo svojom volebnom štábe v Bostone. Zablahoželal pritom Obamovi k víťazstvu a ubezpečil ho, že sa bude modliť za to, aby bol ako prezident úspešný. Poďakoval sa tiež svojej rodine a voličom za podporu. 


Republikáni snemovňu udržia

Republikánska strana si na ďalšie dva roky udrží kontrolu nad americkou Snemovňou reprezentantov. Informovala o tom agentúra AP. 

Američania okrem nového prezidenta rozhodovali v utorkových voľbách aj o obsadení celej 435-člennej dolnej komory Kongresu a o jednej tretine 100-členného Senátu.

Voliči v kongresových voľbách potvrdili mandát aj republikánskemu kandidátovi na úrad viceprezidenta Paulovi Ryanovi, ktorý v Snemovni reprezentantov zastupuje štát Wisconsin. Ryan už avizoval, že by rád pokračoval aj ako predseda rozpočtového výboru Snemovne.


Víťazný kandidát si musí celkovo zaistiť hlasy minimálne 270 z 538 voliteľov. 

Tohtoročné prezidentské voľby v Spojených štátoch patria k najtesnejším v histórii. Obama a Romney mali v prieskumoch takmer rovnakú podporu.

Mladí Američania pred Bielym domom oslavujú Obamovo víťazstvo

Zavíjaním motorov a trúbením klaksónov oslavovali dnes stovky mladých ľudí v blízkosti Bieleho domu vo Washingtone správu o znovuzvolení Baracka Obamu do úradu prezidenta Spojených štátov. 

Maddy Bradyová, študentka Americkej univerzity, ktorej rodina žije v Ohiu, vyjadrila v rozhovore pre agentúru DPA hrdosť, že práve štát, odkiaľ pochádza, pomohol Obamovi, aby potvrdil svoj druhý prezidentský mandát a získal viac ako 270 hlasov voliteľov.

Dav ľudí mával zástavami, transparentmi s fotografiami Obamu a jeho známym výrokom z kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2008: "Yes, we can!".

Oslavujúca Melanie Levyová pre DPA na margo atmosféry uviedla: "Je to ako Vianoce." Dodala, že stratila vieru v Ameriku, ale teraz sa podľa vlastných slov cíti "viac ako šťastná". "Sme veľmi hrdí na to, že sme Američania," vyhlásila.

Podobná atmosféra je aj v Chicagu, kde očakávajú samotného víťaza volieb Baracka Obamu, ktorého protikandidát vo voľbách Mitt Romney už medzičasom priznal porážku.



Kto je Barack Obama 

Utorok 20. januára 2009 bol dňom slávnostnej inaugurácie súčasného prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý sa žezla v Bielom dome ujal po ôsmich rokoch úradovania Georgea W. Busha. V USA sa tak opäť dostali k moci demokrati.

Obamovi kritici tvrdili, že má za sebou len krátku politickú kariéru. Do celoamerických titulkov sa dostal prvýkrát v roku 1990 ako prvý černošský šéfredaktor prestížneho harvardského právnického časopisu.

V roku 1996 získal Obama svoj prvý politický post v Senáte štátu Illinois. V roku 2005 sa stal členom amerického Senátu a jeho multikulturálny pôvod, rétorika zjednocovania a skúsenosti s mobilizáciou dobrovoľníkov, ho priviedli k historickej kandidatúre na funkciu prezidenta.

Barack Obama sa stal prvým černochom, ktorému sa podarilo získať oficiálnu prezidentskú nomináciu jednej z hlavných politických strán v Spojených štátoch amerických. O funkciu prezidenta sa uchádzal spoločne s viceprezidentským kandidátom, senátorom Joeom Bidenom.

Politická kariéra Baracka Obamu sa začala písať v roku 1996, keď ho po prvý raz zvolili za člena Senátu štátu Illinois. V roku 2000 sa rozhodol pre kariéru vo Washingtone a zúčastnil sa primárnych volieb Demokratickej strany na funkciu poslanca v Snemovni reprezentantov. Nepodarilo sa mu však poraziť Bobbyho Rusha, ktorý bol kongresmanom štyri volebné obdobia.

Politické ambície Obamu doviedli v roku 2003 ku kandidatúre na post amerického senátora. Začal spolupracovať so svojím hlavným stratégom Davidom Axelrodom a v najdrahších senátorských primárnych voľbách v dejinách zvíťazil nad svojím oponentom Danom Hynesom.

Obamov úspech v primárnych voľbách a jeho vysoké preferencie v senátorskom volebnom súboji viedli k tomu, že vedenie Demokratickej strany v lete v roku 2004 ho pozvalo na nominačný kongres a ponúklo mu možnosť vystúpiť s kľúčovým prejavom.

Sebaisté vystupovanie mladého politika a jeho zámer zjednotiť rozdelených politikov vyvolal nielen veľký záujem demokratických politikov, ale aj celoamerických médií. Tie prezentovali afroamerického politika z Chicaga ako nádejnú politickú hviezdu a výrazne mu pomohli presadiť sa v celoamerickej politike. Obama sa stal senátorom, keď vo voľbách získal 70 percent hlasov a porazil černošského republikánskeho oponenta Alana Keyesa.

Obamov prejav na Demokratickom kongrese v roku 2004 nebol však prvým prípadom, keď sa Obama dostal do titulkov národných médií. Ešte ako o 28-ročnom mladíkovi Obamovi písal v roku 1990 denník New York Times. Obama, absolvent Columbia University, sa vtedy stal v 104-ročnej histórii prestížneho právneho časopisu Harvard Law Review prvým černochom vo funkcii prezidenta tohto periodika.

Popularita mladého právnika mu pomohla získať prvý kontrakt na vydanie knihy o rasových otázkach. Obamovi trvalo päť rokov, kým knihu dokončil. Osobná spoveď s titulom Dreams From My Father (Sny môjho otca) zaznamenala komerčný úspech, a keď ju v roku 2006 vydal na CD nosiči ako audionahrávku, získala cenu Grammy.

Senátor Obama inicioval legislatívu zameranú na odzbrojenie a venoval sa zvýšeniu transparentnosti v oblasti vládnych výdavkov. Pracoval v niekoľkých výboroch, z ktorých najvýznamnejšie bolo jeho členstvo vo Výbore pre medzinárodné vzťahy a vo Výbore pre domácu bezpečnosť a vládne záležitosti. Spolupracoval nielen s demokratmi, ale aj s republikánmi.

Na prelome rokov 2006 a 2007 absolvoval niekoľko ciest po USA, počas ktorých vyvolal veľký záujem voličov. V tom čase údajne ešte nebol rozhodnutý, či už po dvoch rokoch v americkom Senáte bude kandidovať na funkciu prezidenta.

Svoj zámer kandidovať ohlásil Obama 10. februára 2007, teda v čase, keď podľa prieskumov verejnej mienky bola najobľúbenejšou prezidentskou kandidátkou bývalá prvá dáma Hillary Clintonová.

Už počas kampane v primárnych voľbách sa Obamovi podarilo rétorikou zjednocovania osloviť nové skupiny voličov a vybudovať gigantickú organizáciu dobrovoľníkov. Tí zohrali kľúčovú úlohu aj počas volebnej kampane pred všeobecnými voľbami. V dôsledku jeho úspechov v sérii primárnych volieb a postupného zisku dostatočného počtu delegátov jeho rivalka Clintonová v júni 2008 z primárneho boja demokratov odstúpila a Obama bol v auguste toho roku na nominačnom kongrese oficiálne nominovaný na prezidentského kandidáta Demokratickej strany.

Obamova kampaň oslovila v prvej fáze najmä mladých ľudí a Američanov s vyšším vzdelaním z mestských oblastí, čo sú tradične skupiny podporujúce Demokratickú stranu. Postupne sa mu však podarilo získať aj voličov afroamerického pôvodu a časť Hispáncov, čo sú americké menšiny zohrávajúce dôležitú úlohu počas prezidentských volieb.

Podpora Clintovcov a kampaň vo vidieckych oblastiach a malých mestách pomohla Obamovi presvedčiť aj voličov so stredoškolským vzdelaním a robotníkov. Dôležitú skupinu Obamových podporovateľov tvorili aj známe celebrity a hollywoodski herci, ktorí s Obamom spolupracovali na získavaní sponzorských prostriedkov pre kampaň a príprave filmových materiálov.

Barack Obama sa narodil 4. augusta 1961 v meste Honolulu, v americkom štáte Havaj. Jeho otec prišiel do Spojených štátov amerických ako zahraničný študent z Kene, kde vyrástol v rodine pastiera oviec. Na Havajskej univerzite sa spoznal s kansaskou študentkou Ann Dunhamovou, neskôr manželkou a matkou Baracka Obamu.

Barack Obama starší bol krátko po narodení svojho syna prijatý na Harvardskú univerzitu, kde v roku 1965 získal titul magistra ekonómie. Mladý pár bol však už v tom čase odlúčený a preto Obamova matka podala žiadosť o rozvod.

Obamov otec sa vrátil do rodnej Kene, kde pôsobil na ministerstve financií. Svojho syna videl potom už iba počas krátkej návštevy USA v roku 1971, keď mal Barack Obama desať rokov. Barack Obama starší zomrel v roku 1982 v dôsledku zranení z automobilovej nehody. Obamova matka podľahla rakovine v roku 1995.

Obama strávil prvé roky života na Havaji. V roku 1967 sa s matkou a jej novým manželom presťahoval do Indonézie, kde získal základné vzdelanie. Od piateho ročníka pokračoval v štúdiu na Havaji, kde ho vychovávali starí rodičia. Vysokoškolské štúdiá začal v Los Angeles, titul bakalára získal v roku 1983 na Columbia University v New Yorku.

Predtým, ako začal študovať právo na Harvardovej univerzite, pôsobil tri roky ako terénny koordinátor v chudobnej černošskej komunite v Chicagu. V roku 1988 absolvoval svoju prvú návštevu Európy a prvýkrát navštívil aj svojich príbuzných v Keni. Na jeseň toho roku začal svoje štúdium práva na prestížnej Harvardovej univerzite, kde v roku 1991 získal titul doktora práv s čestným uznaním.

V roku 2006 zavítal do Afriky. Okrem rodného mesta svojho otca v Keni navštívil vtedy aj ďalších päť krajín čierneho kontinentu. V Keni je známou a veľmi populárnou osobnosťou.

Barack Obama vyznáva kresťanskú vieru. V roku 1992 si vzal za manželku právničku Michelle Robinsonovú. Pár má dve dcéry Maliu Ann a Natashu.

Okrem knihy Dreams From My Father vydal Obama v roku 2006 knihu The Audacity of Hope: Thoughts on Reclaiming the American Dream, ktorá je úvahou o znovuobjavovaní amerického sna. Za audioverziu tohto diela získal v roku 2008 svoju druhú cenu Grammy. V roku 2006 vydal aj knihu It Takes a Nation: How Strangers Became Family in the Wake of Hurricane Katrina.

Americký prezident Barack Obama je autorom detskej obrázkovej knihy, ktorá vzdáva hold 13 vplyvným Američanom. K napísaniu knihy pre deti ho inšpirovali jeho dve dcéry. Knižku s názvom Of Thee I Sing: A Letter to My Daughters (O tebe spievam: List mojim dcéram) napísal prezident ešte pred nástupom do funkcie v januári 2009. Ilustroval ju Loren Long. Obama už je autorom dvoch bestsellerov - autobiografickej knihy Dreams from My Father (Sny môjho otca) a The Audacity of Hope (Odvaha nádeje). Tretia knižka je súčasťou zmluvy na tri knihy, ktorú uzavrel s Random House v roku 2004.

Od 28. apríla 2009 je prvým webovým prezidentom v dejinách. Charizmatický prezident nie je len nadaným komunikátorom pri verejných vystúpeniach, ale aj majstrom všetkých politických špičiek, čo sa týka využívania nových médií, modernej priamej komunikácie s občanmi cez SMS, Facebook, YouTube alebo Twitter.

Prezident USA Barack Obama sa 9. októbra 2009 stal prekvapivým laureátom Nobelovej ceny za mier. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi". Výbor ocenil, že Obama dal svetu "nádej na lepšiu budúcnosť", pričom poukázal aj na jeho víziu a úsilie o svet bez jadrových zbraní.
 
"Zabudnutý" kandidát môže stáť Romneyho víťazstvo

Gary E. Johnson, jeden zo "zabudnutých" kandidátov v tohtoročných amerických prezidentských voľbách, by mohol byť prekážkou pre víťazstvo republikána Mitta Romneyho. Tento konzervatívec totiž získal niekoľko desaťtisíc hlasov na kľúčovej Floride. Pri viac ako 19 miliónoch obyvateľov sa to môže zdať okrajová záležitosť, v konečnom dôsledku ale by tieto hlasy mohli Romneymu v tomto tzv. swing state chýbať, napísala agentúra DPA.

Johnson je kandidátom Libertariánskej strany, ktorá má úzke väzby na republikánov. Je za nízke dane, obmedzovanie byrokracie, obmedzenie sociálnych programov financovaných z verejných zdrojov, liberálny prístup k imigrácii, dekriminalizáciu marihuany, proti zahraničným vojenským intervenciám v Iraku a Líbyi a za vyrovnaný rozpočet. Pôvodne bol jedným z kandidátov v republikánskych primárkach, v decembri 2011 však oznámil kandidatúru za Libertariánsku stranu.

Zdroj:  TASR


reklama


Zdroj: NETKY.SK, SITA, TASR



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok