Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
17. sep. 2021Olympia
BratislavaBratislava 26°
Biblia
TV program
Moje Netky
Pôst
Pôst
23.03.2021 15:30 Zaujímavosti
Čo je to pôst, aký je jeho pôvod, a ako môže byť prospešný pre ľudský organizmus?
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
23.03.2021 15:30 Zaujímavosti

Čo je to pôst, aký je jeho pôvod, a ako môže byť prospešný pre ľudský organizmus?



Pôst je vylúčenie príjmu potravy na určitú časovú periódu. Môžeme ho dodržiavať z náboženského presvedčenia, či zo zdravotných dôvodov.


Pôst a Rímskokatolícka cirkev

Pojem „Veľký pôst“ je obdobie od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahŕňa štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Cirkev však nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. "Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia," opisuje web ladce.fara.sk.

 

 

V období Veľkého pôstu by sa mala odohrať v živote kresťana predovšetkým vnútorná premena, alebo pokánie.  Pôst je teda dobrovoľné, úplné, alebo čiastočné odrieknutie tuhej potravy. Katolíci by sa mali vzdať mäsitých pokrmov. Počas pôstu je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť. Dôvodom tohto pôstu je, aby človek pocítil hlad a stav nenasýtenosti. Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. No pôst od mäsitých pokrmov však zachovať treba, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod.

 

Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku mimo veľkých sviatkov. Takýto pôstny úkon je v piatok, okrem Veľkého piatku, ľubovoľný. Môže to byť vyradenie mäsa, zrieknutie sa sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, koncertu, kina, žúrov, diskotéky, spoločenského programu, alebo inej zábavy, vykonanie nejakého dobročinného skutku, či iný skutok sebazaprenia. Okrem pôstnych období existujú aj jednodňové pôsty, iným pojmom "kántrové dni". Vtedy si každý podľa okolností a vlastných možností môže vybrať skutok pokánia.

 

 

 

Pôst a východné cirkvi

Východné cirkvi počas roka dodržiavajú pôst hlavne v stredy a piatky. Gréckokatolíci majú počas roka túto pôstnu disciplínu v súčasnosti zmiernenú a prikázané majú iba zdržiavanie sa mäsitých pokrmov v piatky. Môžu však dodržiavať aj prísnejšie pôvodné pravidlá pôstu. Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev majú počas liturgického roka štyri pôstne obdobia. Okrem pôstnych období existujú aj jednodňové pôsty. Veľký pôst sa vo východných cirkvách začína pondelkom po Syropôstnej nedeli a končí sa v piatok pred Kvetnou nedeľou. Veľký štyridsaťdňový pôst je najprísnejším a najdôležitejším pôstnym obdobím. Pre gréckokatolíkov na Slovensku je zachovávanie prísnejšej pôstnej disciplíny v ostatných pôstnych obdobiach okrem Veľkého pôstu ponechané na dobrovoľnosti.

 

 

Pôst a Judaizmus

Judaizmus má viacero pôstov. V Starom zákone je pôst aktom pokory a pokánia.

 

Pôst a Islam

V islame sa počas mesiaca ramadán moslimovia zdržiavajú nápojov, jedla, fajčenia i sexu počas dňa, ale v noci tento pôst neplatí a môže sa oslavovať.

 

Pôst a Budhizmus

V budhizme sa Budha, skôr než dosiahol osvietenie, postil podľa zvyku hinduistických svätcov. Podľa Wikipédie je pôst v Indii prejavom sebazaprenia.

 

Pôst môže byť motivovaný i zdravotnými dôvodmi

Takýto pôst je známy pod názvom kontrolovaný liečebný pôst. Za takých okolností je vhodné stanoviť si dĺžku pôstu, či konzultovať tento pôst s lekárom. Okrem jednodenného pôstu existujú aj dlhšie formy pôstov, ako troj, päť, sedem a viacdenné pôsty. Pre bežného človeka v našich podmienkach by maximum malo predstavovať 7 až 14 dní pôstu. Odborníci odporúčajú, ak s pôstom nemáme skúsenosti, mali by sme začať s jednodenným pôstom. 

 

"Pôstiť sa môžu úplne všetci. V zahraničí sa bežne niektoré ochorenia liečia kontrolovaným pôstením sa, takže z hľadiska ochorení môže mať pôst aj svoje výhody. Kľúčový je však pojem „kontrolované pôstenie“, ktoré prebieha pod dohľadom ľudí, ktorí majú s pôstom skúsenosti. Ak má teda niekto vážny zdravotný problém, určite by mal pôstenie zvážiť. Rovnako pôstenie sa neodporúča ľuďom, ktorí majú príliš veľkú produkciu kortizolu. Takýchto ľudí možno spoznať podľa toho, že sú buď extrémne chudí a hyperaktívni, alebo sú to ľudia, ktorí majú hektický životný štýl," povedal kondičný tréner pre web progressculture.sk.

 

 

Zdravotné prínosy pôstu

Je to  akási regenerácia zažívacieho traktu, ktorý si počas pôstu oddýchne od trávenia. Už počas jednodenného pôstu dochádza k významnej regenerácii tráviaceho traktu. Začnú sa v žalúdku vylučovať šťavy, ktoré čistia celý zažívací systém, regeneruje sa žalúdok. Počas pôstu je samozrejmé, že vypijeme viacej tekutín, čím sa náš organizmus efektívne prečistí. "Na pitie sa odporúča len kojenecká alebo prefiltrovaná voda," odporúča web Dixo.skPrečistený organizmus prináša zlepšenú obranyschopnosť, imunitu a dokonca metabolizmus. Pôst by mali určite vyskúšať ľudia, ktorí majú problémy s pleťou, či exémy. 

 

 

Mäso a výrobky živočíšneho pôvodu prinášajú do tela okrem živín mnohé toxické látky, ktoré je dôležité odstrániť, inak by sa náš organizmus mohol dostať do nerovnováhy. Preto je pôst vhodnou formou očisty. Ak je náš organizus v nerovnováhe, sme náchylnejší na rôzne ochorenia. Pôst je taktiež skvelou formou terapie pre unavenú, či depresívnu myseľ. Vďaka nemu totiž môžeme získať biochemickú rovnováhu v tele i mozgu. 

 

 

Čo sa deje s naším telom počas pôstu

Aký je rozdieľ medzi jednodňovým a trojdňovým pôstom? V prvom rade úplne oddychuje naše zažívanie. Základ očisty je už za nami a organizmus začína čerpať z našich energetických zásob. Vtedy sa začínajú spaľovať cukry i tuky v zásobe.

 

Po druhom pôstnom dni sa nám može zdať, že už to trvá pridlho. Je to preto, lebo okamžité cukry a tuky sa nám už vyčerpali, a naše telo začína intenzívnejšie pociťovať "únavu". Môže nastúpiť pocit chladu, otupelosti a únavy.  "Každý kilogram tuku navyše dodá dostatok kalórií, ktoré umožnia vykonávanie tvrdej telesnej práce. V piatich kilogramoch  tuku sa skrýva takmer 40 000 kalórií! Toto množstvo je ekvivalentné 17 kilogramom rybieho mäsa alebo 90 kilogramom mrkvy. Telo bežného človeka je niečo ako supermarket, má v sebe zásoby na mnoho týždňov," spomína web dobrarada.sk. Vtedy je dobré vyhnúť sa energeticky náročným aktivitám. Je to istým spôsobom psychický tréning našej vôle. Ak vydržíme, na pocit hladu si zvykneme. Potom by už pre nás nemal byť problémom i viacdenný pôst.

 

 

"V prípade, že spozorujeme dramatický pokles energie, závraty, veľkú bolesť hlavy (mierna bolesť hlavy prítomná môže byť), stavy úzkosti, paniky alebo depresie, je vhodné pôst okamžite ukončiť," povedal pre portál megatrener.sk Miroslav Provazník. Naše telo postupne začne vnímať regeneráciu. Negatívne pocity odídu a zjemní sa naše vnímanie zmyslov, zrýchli sa naše myslenie. Náš organizmus prejde detoxikáciou, prečistia sa naše vnútorné orgány.  Vzhľadom k tomu, že dôjde k odbúravaniu tukov, je možná strata hmotnosti  okolo 20 – 25 %, no táto hranica by nemala byť prekročená.

 

 

Správny prístup k pôstu

Ak nie sme na pôst zvyknutí, napríklad z náboženských dôvodov, je dôležité sa naň dostatočne psychicky pripraviť. Zobrať si napríklad voľno. Veľmi dôležité je zabezpečiť si dostatok pitia, psychicky sa pripraviť na negatívne pocity, ktoré by sa mohli objaviť. Pred pôstom nie je vhodné rýchlo zjesť všetko, čo nám príde pod ruku. Mohli by sme tým dokonca znížiť účinok pôstu.

 


Pri jednodennom pôste je návrat k bežnej strave normálny a bez obmedzení. Avšak po viacdennom pôste by malo platiť pravidlo, že čím dlhší bol pôst, tým pomalšie treba zaraďovať potraviny. V takomto prípade sa začína diétnym jedlom. Postupne môžete zaraďovať zeleninu, ovsené vločky, obiľniny. Následne potraviny živočíšneho pôvodu, mliečne výrobky a na záver ryby a mäso.

 

Každému držíme palce pri doržiavaní pôstu a veríme, že ste sa dozvedeli zaujímavé informácie!

 

 

 



reklama


Zdroj: Netky Kristýna Peštová

Foto:  reprofoto YT TV Poprad/ Unsplash



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok