"My potrebujeme vybrať riešenie, ktoré umožní čo najlepšie napojenie na existujúcu cestnú sieť," reagoval minister v súvislosti s viacerými variantmi trasovania úseku. Uistil, že o jednotlivých možnostiach úseku, ktorý bude súčasťou obchvatu hlavného mesta, chce ešte viesť odbornú debatu. Reagoval tak i na sťažnosť obyvateľov Marianky, Záhorskej Bystrice, ďalších dotknutých obcí i aktivistov z občianskeho združenia (OZ) Malé Karpaty.
Tí vyčítajú, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR do povinnej časti hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie nezahrnulo verejnosťou a dotknutými obcami požadované alternatívne varianty trás tunela pod Karpatmi z Lamača do Rače a pod Pezinskú Babu. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) dnes uviedol, že proces je len na začiatku a envirorezort zohľadňuje pripomienky. „Myslím, že budeme posudzovať všetky varianty,“ uviedol šéf envirorezortu.
MŽP do rozsahu hodnotenia pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie určilo tri varianty trasovania. Variant 1 predpokladá celkovú dĺžku úseku 12.417 metrov, tunel Karpaty má mať dĺžku 10.980 metrov. Tunel sa bude začínať pod východnými svahmi Vajnorskej hory a vyúsťovať bude severozápadne od obce Marianka. Od tohto miesta po už vybudovaný úsek medzi diaľničnými križovatkami Stupava a Záhorská Bystrica bude približne jeden kilometer diaľnice viesť po násype.
Vo variante 2 bude celková dĺžka tunela 10.500 metrov, západný portál bude umiestnený pri západnom okraji obytnej zástavby obce Marianka. Aj v tomto prípade sa ráta s tým, že posledný kilometer úseku, končiaci mimoúrovňovou križovatkou Záhorská Bystrica, má viesť po násype, vo výške maximálne šesť metrov. Celková dĺžka tohto variantu je 12.372 metrov.
Variant 3 ráta s predĺžením vyústenia tunela za Mariankou s podúrovňovým križovaním Bratislavskej cesty I/2.
Aktivisti z OZ Malé Karpaty poukazujú na malú vzdialenosť diaľničného úseku od obce Marianka a na to, že projekt bude mať nielen počas prevádzky, ale aj počas stavby výrazný negatívny dopad na obyvateľov v okolí. Dušan Statelov z OZ takisto upozornil, že v celom projekte je viacero nevyjasnených otázok, vrátane samotného zámeru i efektu celého projektu.
"Aj napriek niekoľkoročnému procesu hodnotenia D4 investor doteraz neobjasnil účel stavby z celospoločenského hľadiska, nebola doložená požadovaná dopravná prognóza odľahčenia jednotlivých ťahov v Bratislave, ani tranzitných ťahov do Rakúska a Maďarska," pripomenul Statelov.
S výstavbou diaľnice D4 v úseku Rača - Záhorská Bystrica by sa malo začať v roku 2025, diaľničný úsek s viac ako desaťkilometrovým tunelom v masíve Malých Karpát by mal byť dokončený v roku 2030. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) to uviedla v projektovom zámere pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš
účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.