Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
27. feb. 2021Alexander
BratislavaBratislava
Biblia
TV program
Moje Netky
21.08.2020 17:53 Environetky
Horúčavy kvôli zmene klímy budú mať na svedomí smrť ľudí viac ako infekčné choroby
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
21.08.2020 17:53 Environetky

Horúčavy kvôli zmene klímy budú mať na svedomí smrť ľudí viac ako infekčné choroby



Vlny horúčav a otepľovanie krajiny môžu, v prípade zachovania súčasnej svetovej produkcie emisií, spôsobiť väčší počet úmrtí, ako spôsobujú infekčné choroby. Tvrdí to nová štúdia zverejnená tímom amerických vedcov.


Dôsledkom klimatickej zmeny môžu rastúce teploty viesť až k priemernej svetovej ročnej úmrtnosti 85 ľudí zo 100-tisíc do konca tohto storočia.

 

"Venujeme veľkú snahu zlepšovaniu kvality zdravotníctva. Klimatická zmena však môže byť obrím krokom späť," hovorí profesor Kalifornskej univerzity v Berkeley a jeden z autorov štúdie Solomon Hsiang.

 

 

Zvyšujúce sa teploty v kombinácii s rastúcou produkciou emisií nespôsobia iba sucho, ale povedú podľa vedcov k rapídnemu nárastu úmrtí v dôsledku horúčav. V prípade, že dôjde len k malému zníženiu súčasnej produkcie emisií, je predpoklad priemernej ročnej úmrtnosti 73 ľudí zo 100-tisíc. Vyrovná sa tak súčasnej štatistike úmrtnosti v dôsledku infekčných chorôb, medzi ktoré patrí tuberkulóza, HIV, malária, žltá zimnica alebo horúčka dengue. Otepľovanie krajina bude podľa štúdie znamenať tiež rastúci tlak na zdravotnícky systém a lekári budú častejšie bojovať s chorobami spôsobenými teplom.

 

Chudobnejšie krajiny sú na tom horšie

Zdravotné riziká v dôsledku horúčav však nebudú dopadať na všetky svetové krajiny rovnako. Už teraz sú voči zvyšujúcim sa teplotám zraniteľnejšie chudobnejšie krajiny a komunity v porovnaní s ich bohatými susedmi. Táto priepasť sa bude podľa vedcov ďalej prehlbovať a niektoré z najviac zasiahnutých oblastí môžu dosiahnuť úmrtnosť až 160 ľudí zo 100-tisíc v dôsledku tepla. Napríklad vlny horúčav v Indii a Pakistane podľa serveru Time v roku 2015 spôsobili smrť viac ako 3-tisíc ľudí. A chudobnejšie krajiny sa nielen nachádzajú, vo väčšine prípadov, v teplejších oblastiach, ale majú tiež menšie alebo nulové zdroje na to, aby mohli s horúčavami bojovať a podmienky pre život v týchto oblastiach sa môžu stať neznesiteľnými.

Ľudia žijúci v bohatých krajinách budú tiež pociťovať dopady horúčav, ale skôr z ekonomického hľadiska, pretože majú prostriedky na to, aby sa mohli horúčave lepšie brániť a chrániť sa pred ňou.

 

"Bohaté populácie čakajú hlavne nepríjemné dopady na ich peňaženky, v chudobnejších a teplejších oblastiach však budú ľudia zomierať," hovorí Hsiang pre Time. Na druhej strane krajiny v chladnejších oblastiach, ako je Nórsko alebo Kanada, by mohli zaznamenať vďaka otepľovaniu nižšiu mieru úmrtnosti.

 

Horúčavy sú pre najzraniteľnejších ako Covid

Autori štúdie pracovali s veľkou databázou dát o úmrtiach a teplotných záznamoch, aby zistili, ako sú tieto skutočnosti prepojené. A to nielen v prípade zrejmých prípadov úmrtia v dôsledku tepla ako sú prehriatie, ale hľadali napríklad tiež spojitosť medzi nárastom infarktov a jednotlivými vlnami horúčav.

 

"Následkom nepriamych vplyvov horúčav zomiera mnoho starších ľudí. Je to v podstate podobné Covidu, najzraniteľnejší ľudia sú tí, ktorí už majú iné zdravotné ťažkosti. Ak máte problémy so srdcom a ste mnoho dní po sebe vystavený horúčave, oveľa pravdepodobnejšie vám hrozí kolaps," povedal environmentálny ekonóm z Univerzity v Chicagu a ďalší z autorov štúdie Amir Jina pre The Guardian.

 

 

"Veľmi vážne dôsledky vidíme v trópoch. V prípade horúčav sa nejedná o vyrovnaný dopad na celý svet, následky sa líšia podľa lokalít a miestnych podmienok. Chudobnejší ľudia sú oveľa viac zasiahnutí, pretože majú menšie možnosti sa situácii prispôsobiť. Bohatšie krajiny, aj v prípade, že im úmrtnosť tiež vzrastie, môžu viac investovať do adaptácie. Ľudia, ktorí sa najmenej zaslúžili na pôvode klimatickej zmeny, budú trpieť najviac," hovorí Jina.

 

Vplyvy rastúcich teplôt na bohaté krajiny sa budú podľa vedcov líšiť podľa toho, ako veľmi sú tieto krajiny na teplo zvyknuté.

 

"Naozaj teplý deň v Seattli je oveľa škodlivejší ako naozaj horúci deň v Houstone, kde sú na teplo, vďaka už nainštalovaným klimatizáciám a ďalším opatreniam, lepšie pripravení," hovorí ďalší z autorov štúdie klimatológ Bob Kopp. Podľa neho je zmena klímy otázkou verejného zdravia a rovnosti.

 

 

Scenáre pre našu planétu

Vedci v rámci načrtnutých scenárov možného vývoja počítajú s niekoľkými variantmi. Najhorší z nich je ten, že produkcia emisií bude stále rásť a spôsobí zvýšenie priemernej teploty o 3 stupne Celzia do konca storočia. V takom prípade vedci odhadli náklady pri priemernom zvýšení rizika úmrtnosti na 3,2% svetového HDP do roku 2100, čo bude mať negatívne dopady najmä na chudobných a teplejšie oblasti, naopak chladnejšie svetové oblasti z tejto situácie môžu profitovať.

 

Priaznivejší variant potom počíta s rapídnym obmedzením produkcie emisií, čo by mohlo počet úmrtí vplyvom horúčavy znížiť na tretinu predchádzajúceho variantu a samozrejme sa tiež výrazne podpísať na obmedzenie nákladov. "Najhorší variant je možný a vyžadoval by drastické opatrenia, ako presun ľudí. Rovnako tak ako koronavírus ohromil zdravotnícky systém, tak je ťažké predpokladať, pod aký tlak nás dostane klimatická kríza. Musíme porozumieť rizikám a investovať do ich zmiernenia, než sa skutočne začnú prejavovať," dodáva Jina.

 

Autori štúdie sa tiež pokúsili vyčísliť sociálnu hodnotu emisie, a to na 37 dolárov len v spojení s úmrtnosťou v dôsledku horúčav. To je ale podľa nich len vrchol ľadovca. Ak započítate náklady na hurikány, záplavy, klimatickú migráciu a ďalšie sociálne a klimatické javy spôsobené zmenami počasia, bude cena za emisie oveľa vyššia a nutnosť konať urgentnejšia. S ochranou klímy je preto podľa autorov štúdie nutné začať hneď teraz, pretože sa môžeme vyvarovať zvýšeniu úmrtnosti a zvýšeniu globálnych nákladov.



reklama


Zdroj: Netky Barbora Lucivjanska

Foto:  Unsplash @li_anlim



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok