Jej príbeh sa vylepšuje
Ako to bolo naozaj, to sa už zrejme nedozvie nikto. História síce neustále pátra a jej príbeh sa vylepšuje, obohacuje a pod vplyvom doby aj prispôsobuje, ale tajomstvo svojho života si grófka, či krvavá alebo nie, odniesla so smrťou do hrobu.
Čo o nej vieme?
Alžbeta Bátoryová sa narodila v roku 1560 a dožičené jej bolo šťastie byť členom spoločensky aj politicky vplyvnej rodiny. Historici sa zhodujú na tom, že vetva rodiny z oboch strán bola mierne prešpikovaná sklonom k sadizmu. Ako pätnásťročná sa vydala za Františka Nádašdyho, ktorému patrí česť vyznačovať sa za dobrého bojovníka obraňujúceho krajinu pred Turkami. Ťažil proti nim naozaj kruto a objavili sa špekulácie, že aj to Alžbetu inšpirovalo k vytváraniu si vlastného spôsobu mučenia.
Bola aj matkou
Alžbeta Bátoryová počala celkovo päť detí, a hoci materstvo má byť skúsenosť naplňujúca ženu dobrotou a láskou, vraj práve splodenie prvej dcéry odštartovalo jej vražednú kariéru.
Mladé dievčatá grófka lákala pod zámienkou dobre platenej práce a ako prostredie pre uskutočňovanie svojho krvilačného zámeru jej, podľa všetkého, najviac poslúžil slávny Čachtický hrad.
Jej vyčíňanie vzbudilo záujem už v dobe, v ktorej sa reálne odohrávalo, poddaní si o ňom šuškali a vzájomne sa utvrdzovali v strachu. Ani duchovného to nenechalo chladným, verejne ju v rámci omše napomenul a vyjadril sa k jej hriechu.
Súdny proces
Zrátané to mala v roku 1610, keď ju vraj Juraj Thurzo prekvapil nečakanou návštevou a prichytil ju pri hanebnom čine. Bátoryovej pomocníci boli hneď a zaraz uväznení, zatiaľ čo ona sama dostala doživotný trest a mala naveky žiť odlúčená na Čachtickom hrade.
Súdny proces, ktorý, samozrejme, prebehnúť musel, sa udial nevýdane rýchlo, a asi aj preto až doteraz panuje roztrpčenie a neistota, či to skutočne spáchala a či nebola iba obeťou akýchsi majetkových machinácií. Nebolo jej dokonca umožnené ani sa brániť, čo ešte viac znásobuje tlkot romantických sŕdc.
Nedáva spávať
Spochybňovať či nespochybňovať - to je otázka, ktorou sa zrejme ešte aj po ďalšie generácie bude zaoberať nejeden bádateľ.
Pravda pravdúca je skutočnosť, že Alžbeta Bátoryová nedáva spávať nielen odborníkom v oblasti dejín, ale aj všakovakým umelcom. Dôkazom je i umenie literárne, v ktorom sa viacerí spisovatelia pokúsili spísať aj fikciu, aj realitu. Boli to románopisci a aj takí, ktorých úlohou je zozbierať čiastočky do faktografickeho celku.
Za zmienku stojí zaiste aj kniha Krvavá grófka, v ktorej sa spojilo krásno s múdrosťou. Za krásno je zodpovedný fotograf Karol Kállay, za múdrosť zasa Pavel Dvořák.
"Kúpala sa v krvi. Pila ju. Zubami vytrhávala mäso zo živých obetí. Pohlavne úchylná sadistka, vampír, upír, grófka Drakula... Lenže čo z toho je dokázateľná pravda? A čo dokázateľným výmyslom? Možno sa vôbec dopátrať pravdy? Po 400 rokoch, bez šancí, že sa nájde historický doklad, ktorý ukáže, ako to vlastne bolo? História oživila starý príbeh a fotografia mu dala rozmer."