Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
21. okt. 2019Uršuľa
BratislavaBratislava 16°
Biblia
TV program
Moje Netky
Ilustračné foto
Ilustračné foto
14.02.2019 16:54 Environetky
Kvôli vymieraniu hmyzu hrozí celému svetovému ekosystému kolaps
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
14.02.2019 16:54 Environetky

Kvôli vymieraniu hmyzu hrozí celému svetovému ekosystému kolaps



BRATISLAVA – Vedci zistili, že pokiaľ bude hmyzu v prírode ubúdať ako doteraz, v priemere to je viac ako 2% ročne, nastane situácia, že o 100 rokov bude naša planéta úplne bez hmyzu. Niektorí si možno teraz vydýchli. Lenže pokiaľ v prírodnej hierarchii vyškrtneme kompletne jeden celý druh, bude to mať za následok zrútenie celej pyramídy.


Britský časopis The Guardian uverejnil čísla, ktoré viacerých prírodovedcov postavili zo stoličky. Na jednej strane je síce pravda, že hmyz je v živočíšnej ríši najviac rozšírený druh, lenže mizne osemkrát krát rýchlejšie v porovnaní s cicavcami, vtákmi či plazmi. Spôsobuje to najmä používanie pesticídov v poľnohospodárstve, najmä fipronilu a neonikotinoidu, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém.  Okrem toho sú to ešte stále väčšie rozrastanie miest či v neposlednom rade aj klimatické zmeny.

 

 

Najväčší dopad bude mať postupný úhyn hmyzu pre zvieratá, pre ktoré je hmyz prirodzeným zdrojom obživy. Menovite sú to vtáky, plazy, obojživelníky a ryby. Pokiaľ tento druh potravy zmizne, budú ho nasledovať všetky spomenuté druhy. Cicavce sme síce nespomenuli, ale akoby mohli najzložitejšie formy organizmov na našej planéte prežiť ako jediný druh?

 

 

Svet musí teda v prvom rade zmeniť spôsob produkcie potravín. Podľa Francisca Sáncheza-Baya, ktorý pôsobí ako vedec na univerzite v austrálskom Sydney, "by bolo najlepšou alternatívou obrábanie pôdy podľa metódy prírodného poľnohospodárstva." V takom prípade by obsahovala aj viacej hmyzu. Za ďalšie je názoru, "že nové druhy pesticídov spôsobujú oveľa väčší úhyn hmyzu ako to bolo v minulosti."

 

"Ekosystémy zabíja intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo," konštatuje Francisco.

 

 

Ako je teda možné, že aj v trópoch, kde sa takéto druhy pesticídov nepoužívajú, je zaznamenaný takisto veľký úbytok hmyzu? Problémom je tu totiž globálne otepľovanie, ktoré pôsobí všade na svete, aj keď to ľudia nepociťujú. Živá príroda sa jednoducho v tomto teplotnom pásme nedokáže prispôsobiť zmenám teploty tak ako inde.

 

 

Čísla vravia za všetko. Ako príklad môžme uviesť portorický dažďový prales, kde za posledných 35 rokov zmizlo z oblasti vyše 98 % podzemného hmyzu. 



reklama


Zdroj: LČ netky.sk

Foto:  Pixabay



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok