Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
20. okt. 2021Vendelín
BratislavaBratislava 26°
Biblia
TV program
Moje Netky
Maroš Žilinka
Maroš Žilinka
02.09.2021 15:49 Domov
AKTUALIZÁCIA: Politici reagovali na Žilinkovu kritiku!
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
02.09.2021 15:49 Domov

AKTUALIZÁCIA: Politici reagovali na Žilinkovu kritiku!



BRATISLAVA - Generálny prokurátor Maroš Žilinka skritizoval politikov, že ho obviňujú z toho, že zariadil zrušenie obvinení voči Vladimírovi Pčolinskému. Zdôraznil, že sa nenechá nijakým spôsobom zastrašovať ani dotlačiť k rozhodnutiam politikmi, médiami ani nikým iným. Na situáciu reagovali Mária kolíková, Veronika Remišová, Sme rodina i OĽANO. Kolíková chce zúžiť sporné ustanovenie Trestného poriadku.


Aktualizácia 2. augusta 18:00

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková chce zúžiť sporné ustanovenie Trestného poriadku, paragraf 363, ktoré dáva možnosť Generálnej prokuratúre (GP) SR zrušiť obvinenie či trestné stíhanie. Nedávne využitie tejto kompetencie Generálnou prokuratúrou považuje za nešťastné.

 

Ministerka si myslí, že v medializovaných prípadoch týkajúcich sa exšéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského či kauzy Gorila by bolo lepšie, keby vo veci rozhodol súd, a to aj vzhľadom na štádium prípravy vznesenia obžaloby.

 

"Nechcem znevažovať GP SR, lebo si myslím, že je jednoduché zhodiť GP zo stola pri takejto mediálnej kauze, ktorá je vnímaná verejnosťou tak, že sa neumožňuje vyšetriť korupciu. Myslím si, že je nešťastné, že GP zrušila toto rozhodnutie. Podľa mňa aj v prípade Gorily. V tomto prípade som tú vec videla a posúdila som, že podľa mňa je na mieste, aby tam stíhanie bolo. Zjavne máme na to iný názor," reagovala Kolíková na otázku, či má vedenie prokuratúry jej dôveru.

 

Podčiarkla, že záväzok zúžiť spornú kompetenciu vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády. Zmeny by podľa nej mali byť súčasťou plánovanej novelizácie. "Právna úprava by vymedzila tie rozhodnutia, na ktoré by sa negatívny pokyn nemal vzťahovať. Uvažovali sme práve o vznesení obvinenia a uznesení, ktoré súvisí so začatím trestného stíhania."

 

Zmeny chcela riešiť cez vládny návrh aj preto, aby prešli riadnym pripomienkovaním. Podľa vlastných slov nevnímala tlak v koalícii od niektorého z partnerov na odloženie tejto zmeny. Vie si predstaviť prípady, keď by bolo dobré, aby GP túto kompetenciu mala. Preto ju nechce zrušiť, len zúžiť. Hovorí o predchádzaní pnutí medzi jednotlivými inštitúciami ako Generálna a Špeciálna prokuratúra, ktoré môžu mať rôzny právny názor. Považuje za nešťastné, že aktuálne došlo k situácii, keď GP vyhodnocuje otázku vznesenia obvinenia alebo začatia stíhania zo strany špeciálnej prokuratúry. "Nemuselo za tým byť žiadne nekalé konanie, len iný pohľad." 

 

Pri prípadnom opätovnom vznesení obvinenia voči osobám, ktorým ich GP zrušila, sa podľa ministerky treba pozrieť na konkrétne dôvody rozhodnutia. Vyšetrovateľ by sa podľa šéfky rezortu justície mal zamerať napríklad na nové dôkazy. Ministerka trvá na tom, že pre vyšetrenie závažných trestných činov je dôležitý aj inštitút spolupracujúceho obvineného. Obvinenie či obžaloba by podľa nej nemali stáť len na ich výpovediach. "Mala by to byť spleť nadväzností viacerých dôkazov, ktoré vo svojom celku dávajú jednoznačný obraz o tom, ako bol spáchaný skutok a kto je zaň vinný." O tom, či sú dôkazy dostatočné, by mal podľa nej rozhodnúť súd.

 

Reakcie politických strán

Vyzývať zodpovedných na dôkladné zodpovedanie všetkých sporných otázok je na mieste, myslí si OĽANO. Reaguje tak na kritiku generálneho prokurátora Maroša Žilinku, podľa ktorého politici vytvárajú svojimi vyjadreniami tlak na rozhodnutia generálneho prokurátora.

 

Žilinku podporuje aj mimoparlamentná strana Hlas-SD. Hovorí, že Žilinka pochopil poslanie generálneho prokurátora, ktorým je dodržiavanie zákonnosti a práva, a nie napĺňanie politického zadania vlády a jej prisluhovačov. "Hlas sa plne stotožňuje s výrokom generálneho prokurátora, že relevantné a právne nespochybniteľné dôkazy nesmú byť nahrádzané účelovými výpoveďami takzvaných kajúcnikov, ktorých hlavným motívom je predovšetkým zachrániť si vlastnú kožu," skonštatovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

 

Sme rodina súhlasí s vyjadrením Žilinku. "Ak sa politik vyjadruje k rozhodnutiu GP bez toho, aby poznal dôvody rozhodnutia, tak to prispieva iba k rozoštvávaniu spoločnosti," skonštatovalo tlačové oddelenie hnutia.

 

"V demokratickej krajine je dobrým právom každého jedného občana vyjadriť svoj názor na konanie štátnej inštitúcie. O to viac, ak jej kontroverzné rozhodnutia v očiach verejnosti vzbudzujú vážne obavy a pohoršenie. Je preto absolútne na mieste vyzývať zodpovedných na dôkladné zodpovedanie všetkých sporných otázok," skonštatoval Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO s tým, že o to nevhodnejšie pôsobilo nevpustenie viacerých novinárov na tlačovú besedu prokuratúry. OĽANO to považuje za ďalší závažný signál netransparentného správania Generálnej prokuratúry (GP) SR.

 

Súvisiaci článok: Na tlačovú besedu Generálnej prokuratúry nepustili Denník N, SME ani Aktuality

 

Poslanec za SaS Alojz Baránik si myslí, že Žilinka svojou tlačovou besedou neprispel k zvýšeniu dôvery v právny štát, ale, naopak, prehĺbil pochybnosti. "Útoky na politikov či obmedzenie vpustiť niektorých novinárov na tlačovú besedu nás v tom len utvrdili." 

 

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová reagovala, že jej vyjadrenia nie sú osobnou záležitosťou voči Žilinkovi, ale ide o otázku potreby systémových zmien na prokuratúre, na ktorej sa koalícia zhodla. "Reakciu politikov pokladám za adekvátnu, rovnako ako adekvátne a so znepokojením reaguje aj odborná verejnosť, ale aj napríklad Špeciálna prokuratúra." Od šéfa prokurátorov by Remišová namiesto selektívneho vylučovania médií z tlačových konferencií očakávala komplexný návrh na dôslednú reformu prokuratúry.

 

Mimoparlamentný Most-Híd Žilinku kritizuje. Hovorkyňa Klára Magdeme uviedla, že dvere tlačovej miestnosti na GP pred novinármi zatvoriť nemôže. "Tlačová konferencia generálneho prokurátora nie je firemný večierok."

 

Vyjadrenie Žilinku ku Kolíkovej návrhu

Ak nebude mať generálny prokurátor možnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, stane sa z neho štatista. Vyplýva to zo štvrtkového vyjadrenia generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala preskúmať zúženie tejto kompetencie.

 

Trestný poriadok v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol takýmto rozhodnutím porušený zákon. Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora pritom nie je prípustný opravný prostriedok. „Toto je jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na to, aby dosiahol zjednanie nápravy tak, aby bol stav v súlade so zákonom,“ zdôraznil Žilinka.

 

V prípade, ak došlo k porušeniu zákona, generálny prokurátor podľa jeho slov musí mať právo rozhodnúť. „Dôvody, ktoré vedú k zrušeniu právoplatných rozhodnutí, sú niekedy tak fatálne, tak zásadné, že v ďalšom štádiu trestného konania ich nie je možné reparovať.“ 

 

Tvrdí, že pri rozhodovaní a posudzovaní návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí participuje na Generálnej prokuratúre (GP) SR viacero osôb. „Je to moje rozhodnutie a nesiem zaň plnú zodpovednosť. Ale na GP SR máme zavedený systém kontroly piatich párov očí,“ spresnil s tým, že do procesu je okrem neho zapojený referent prokurátor, vedúci oddelenia, zástupca i riaditeľ trestného odboru a tiež námestník generálneho prokurátora.

 

Uviedol, že v roku 2020 bolo podaných 523 návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. „Z týchto 523 vecí v 85 generálny prokurátor zrušil, či už meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie o vznesení obvinenia,“ doplnil s tým, že v roku 2019 vyhoveli 88 zo 457 návrhov.

 

So zmenou súhlasí aj SaS. Rozhodnutia o zrušení obvinení exšéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému a ďalším potvrdzujú podľa šéfa SaS Richarda Sulíka správnosť zámeru programového vyhlásenia vlády zrušiť takéto oprávnenia šéfa prokuratúry.

 

Poslanec Národnej rady SR Lukáš Kyselica (OĽANO) navrhuje legislatívu zmeniť tak, aby mimoriadny opravný prostriedok mohol generálny prokurátor využiť až v prípade, keď sa využili ostatné opravné prostriedky.

 

 

Pôvodná správa

Žilinka odmieta, že by mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalému šéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému. Uviedol to na štvrtkovej tlačovej konferencii.

 

 

"Nie som nikomu zaviazaný,  nie som nikoho vazal. S nikým z politikov nekomunikujem, mimo profesionálneho rámca. Preto si tvrdo vyprosujem, ak niekto vypisuje, že som mal zariadiť zrušenie obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.“ Vyhlásil, že  politici sa začali navážať nekorektným spôsobom na vedenie Generálnej prokuratúry. 

 

Prečítajte si: Daniel Lipšic: Boj za spravodlivosť nebude nikdy ľahký

 

V prípade zrušenia obvinenia voči finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke uviedol, že neboli zabezpečené dôkazy takej kvality, v takom rozsahu, aby opodstatňovali trestné stíhania všetkých troch obvinených pre ten skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania. A to bez akýchkoľvek pochybností.

 

Kritizoval tiež minuloročný policajný zásah v sídle spoločnosti Penta. Poukázal pritom aj na procesné pochybenia pri vznesení obvinenia, ktoré malo byť podľa neho vznesené ihneď po začatí trestného stíhania.

 

Tvrdí, že výstupy z informačno-technických prostriedkov z kauzy Gorila nemôžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní. Vyplývať to má z nálezov Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). "Ak sa vychádzalo pri vznesení obvinenia z istej spravodajskej informácie, táto sa v spise nenachádza."

 

Obvinenie založené na výpovediach kajúcnikov

Námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera, ktorý zrušil obvinenie bývalému riaditeľovi SIS, povedal, že obvinenie bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského bolo založené na výpovediach dvoch kajúcnikov. Vyhlásil, že nie je možné založiť obvinenie len na základe výpovede kajúcnikov. Nesúhlasí, že by toto rozhodnutie nebolo v súlade s väzobnými rozhodnutiami sudcov pre prípravné konanie o väzbe.

 

Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní si boli vedomé, že výpoveď dvoch kajúcnikov na vznesenie obvinenia nestačí. „Snažili sa podoprieť tieto výpovede kajúcnikov objektívnymi dôkazmi. Ja za iné objektívne dôkazy nepovažujem výpoveď ďalšieho kajúcnika, prípadne výpoveď ďalšieho kajúcnika.“ Za objektívny dôkaz považuje napríklad znalecký posudok, odposluchy telefónov či mailovú komunikáciu.

 

Prečítajte si: Exšéf SIS Pčolinský po prepustení na slobodu potvrdil, že bol umlčaný!

 

„Takéto dôkazy sa OČTK v tejto veci zabezpečiť nepodarilo. Práve naopak, dôkazy, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia, to podozrenie zo spáchania trestného činu výrazne oslabovali.“

 

Možno vás zaujme: AKTUALIZOVANÉ: Peter Pellegrini tvrdí, že Pčolinského prípad je dôkazom zneužívania prokuratúry a polície na politické manévre

 

Kandera nechcel detailnejšie vysvetľovať rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, poukázal na to, že je zverejnené anonymizované rozhodnutie. Podotkol, že nie je vylúčené opätovné vznesenie obvinenia.

 

 


 

 

 

 



reklama


Zdroj: TASR/ Netky KP

Foto:  TASR



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
reklama
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok