Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
18. okt. 2019Lukáš
BratislavaBratislava 11°
Biblia
TV program
Moje Netky
25.10.2010 07:18 Zaujímavosti
Nórsky kráľovský pár je zvedavý na Slovensko, jeho ľudí a krajinu
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
25.10.2010 07:18 Zaujímavosti

Nórsky kráľovský pár je zvedavý na Slovensko, jeho ľudí a krajinu




Prvú oficiálnu štátnu návštevu Slovenska uskutočnia dňoch 25.-28. októbra nórsky kráľ Harald V. a kráľovná Sonja. V rámci projektu TASR "Osobnosti: tváre, myšlienky" prinášame pri tejto príležitosti rozhovor s veľvyslankyňou Nórskeho kráľovstva na Slovensku Trine Skymoenovou, v ktorom prezradila viac o kráľovskom páre, o ich návšteve, záľubách i krajine.

-Je známe, že nórsky kráľovský pár rád a veľa cestuje. Aký je hlavný cieľ ich zahraničných ciest?-

Dá sa povedať, že veľa cestujú, ale pravdou je, že počet ich zahraničných štátnych návštev je obmedzený. Ročne absolvujú len dve štátne návštevy v zahraničí a tento rok jedna z nich povedie na Slovensko. Sme veľmi radi, že Slovensko môže privítať kráľovský pár a že kráľovský pár sem môže prísť. Pozvanie prijali s potešením.

-Aký je hlavný cieľ ich cesty na Slovensko?-

Ako pri každej návšteve je cieľom upevnenie kontaktov a vzťahov medzi oboma krajinami. V tomto prípade máme so Slovenskom veľmi dobrý základ, veľmi dobré kontakty a väzby. Následným cieľom štátnej návštevy preto bude pokračovať v budovaní týchto vzťahov a tiež presadzovať nórske záujmy v zahraničí.
Štátna návšteva sa líši od ostatných oficiálnych návštev tým, že program zahŕňa viac slávnostných prvkov - to znamená viac slávnostných úkonov pri príchode a odchode či uvítaciu ceremóniu v prezidentskom paláci. Takáto návšteva obsahuje bankety, oficiálnu zábavu aj organizovanie stretnutí medzi hlavami štátov a delegáciami. Popri oficiálnych slávnostných prvkoch môže štátna návšteva obsahovať aj bilaterálne politické stretnutia, podnikateľské konferencie, aktivity zamerané na podporu kultúry, obchodu a priemyslu, ako aj návštevy sociálnych a kultúrnych inštitúcií. Program, ktorý pripravil hostiteľ (prezident Ivan Gašparovič - pozn. TASR) v spolupráci s nami (s nórskou ambasádou - pozn. TASR), obsahuje väčšinu prvkov, ktoré som vymenovala.
Keď sa kráľovský pár zúčastňuje štátnych návštev, sprevádza ich minister zahraničných vecí a iní predstavitelia vlády. Samozrejme, ak hlavy iných štátov prídu na štátnu návštevu do Nórska, rovnako ich hostia kráľ a kráľovná.

-Otázka, ktorá bude určite zaujímať ľudí na Slovensku je, či budú mať šancu vidieť kráľovský pár.-

Môžem povedať, že áno, odpoveď je áno. A pre kráľovský pár bude rovnako zaujímavé vidieť vašu krajinu, jej mestá, a stretnúť ľudí.

-Aký program bol pripravený pre kráľovských hostí? Boli už niekedy predtým na Slovensku?-

Hostiteľ má šťastie, že má takú nádhernú krajinu, ktorú môže kráľovskému páru ukázať. Kráľovský pár sa bude môcť kochať Bratislavou a pôjdu do okresu Modra. Podľa plánu navštívia aj Banskú Štiavnicu, ktorá je na zozname Svetového dedičstva UNESCO, a zájdu tiež trochu do prírody. Toto je prvý raz, čo pár navštívi Slovensko.

-Máte na mysli prvú oficiálnu návštevu alebo prvú návštevu vôbec?-

Prvú vôbec - pokiaľ viem, prvú. Takže to bude veľmi vzrušujúce.

-O čo sa kráľovský pár zaujíma, aké sú záľuby kráľa a kráľovnej?-

Môžem vám povedať, že kráľovský pár nesmierne rád športuje a obľubuje rekreačné aktivity v prírode. V Nórsku sú tieto činnosti veľmi obľúbené a - ako som si všimla počas svojho ročného pobytu na Slovensku - sú rovnako obľúbené aj tu. Keď chodievam v nedeľu do hôr, na prechádzky alebo na bicykli, vždy stretávam veľa ľudí.
Kráľ Harald veľmi rád trávi čas v divokej prírode, aktívne sa venuje poľovníctvu a rybárči. Hlboko sa zaujíma o problematiku životného prostredia a ochrany životného prostredia. V skutočnosti 20 rokov predsedal nórskej pobočke Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
Jeho Veličenstvo kráľ a Jej Veličenstvo kráľovná sa aktívne podieľali na príprave zimných olympijských hier, ktoré sa konali v Nórsku (v Lillehammeri - pozn. TASR) v roku 1994. Jeho Veličenstvo hry otváralo, zatiaľ čo Jej Veličenstvo malo plné ruky práce s prípravou kultúrneho programu zimnej olympiády.
Kráľ je tiež uznávaný jachtár a zúčastňuje sa jachtárskych pretekov. V roku 1965 počas otváracieho ceremoniálu na zimných olympijských hrách v Tokiu niesol v mene nórskeho olympijského tímu nórsku vlajku. Vyhral niekoľko súťaží: v roku 1987 sa stal svetovým šampiónom a v roku 2005 získal titul majstra Európy. Pretekov regát sa zúčastňuje dodnes.
Váš súčasný prezident Ivan Gašparovič bol tiež prítomný na olympijských hrách v roku 1994. Vtedy síce ešte nebol prezidentom, ale bol v Lillehammeri.
Kráľovná Sonja má rovnako veľa záľub. Obzvlášť sa zaujíma o umenie a kultúru. Jej súkromná umelecká zbierka bola vystavená pri príležitosti svadby jej syna - korunného princa - a korunnej princeznej.
Ako som už spomenula, podieľala sa na prípravách kultúrnej časti olympiády v roku 1994. Keď sa pozriete na fotografie z olympijských hier v Lillehammeri z roku 1994 alebo z Vancouveru z tohto roku, môžete vidieť, ako kráľovský pár nadšene povzbudzuje a podporuje (športovcov). Skutočne milujú šport.
Nórsky tím v ľadovom hokeji tiež súťažil na olympiáde vo Vancouveri. Musím pogratulovať Slovensku, napriek tomu, že ste nás porazili... (smiech). To je v poriadku. Boli ste skvelí, bolo to také napínavé.
Kráľovná Sonja veľmi obľubuje lyžovanie a horskú turistiku, ktorej sa intenzívne venuje. Je nadšenou fotografkou. Organizuje aj výstavy z niektorých miest, ktoré počas svojich horských turistických ciest v Nórsku navštívila.

-Určite poznáte veľa zaujímavosti o kráľovskom páre. Môžete nám nejaké prezradiť?-

   Teraz kráľ, ale v tej dobe ešte princ Harald je v skutočnosti prvým princom, ktorý sa za posledných 576 rokov narodil priamo v Nórsku. Má za sebou vojenský tréning a vyštudoval humanitné vedy, históriu a ekonómiu. Pár sa poznal deväť rokov, kým bol schválený ich sobáš.
Jej Veličenstvo kráľovná Sonja má diplom z módneho návrhárstva a krajčírstva, rovnako študovala humanitné vedy, účtovníctvo, módny dizajn, francúzštinu a angličtinu a, samozrejme, umenie, konkrétne dejiny umenia.
Veľa sa angažuje v oblasti práce s utečencami. Pre jej úsilie pomôcť utečencom jej vysoký komisár OSN pre utečencov udelil Nansenovu cenu (v roku 1982 - pozn. TASR). Každý rok sa na konci októbra koná v Nórsku veľká televízna zbierka. Tento rok sa udalosť zameriava na pomoc utečencom, takže Jej Veličenstvo sa veľmi aktívne zapája a zbierka sa bude konať pod jej záštitou. V rámci prípravy tejto akcie navštívila v septembri najväčší utečenecký tábor na svete v Keni, kde sa stretla s rodinami, ktoré v ňom žijú od jeho založenia, i s rodinami, ktoré práve prišli. Navštívila školy, ktoré utečencom poskytujú vzdelanie a základy pre budúci život. Takže, ak hovoríme, že sa aktívne podieľa, je to skutočne pravda - veľmi aktívne sa zapája do tejto oblasti.

-Hovorme teraz o monarchii. Popravde je pre Slovákov dosť ťažké predstaviť si, aké je to mať kráľa a kráľovnú. Aký vzťah majú bežní Nóri k monarchii a naopak, aký vzťah sa snaží kráľovská rodina rozvíjať s nórskym ľudom?-

Ústavná funkcia Jeho Veličenstva je najmä reprezentatívna a ceremoniálna. Výkonná moc je v rukách parlamentu. Jeho Veličenstvo však vykonáva veľké množstvo dôležitých oficiálnych povinností. Slávnostne otvára parlament - oficiálne otvorenie býva vždy na jeseň. Predsedá Rade štátu, teda zasadaniam vlády v kráľovskom paláci. Kráľ a kráľovná chodievajú na štátne návštevy. Jeho Výsosť prijíma veľvyslancov v Nórsku, ktorí mu predkladajú svoje povolávacie listiny - tak, ako my predkladáme naše povolávacie listiny vášmu prezidentovi.
Jeho Veličenstvo je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl Nórska a oficiálne aj hlavou nórskej cirkvi. Jeho bežné povinnosti zahŕňajú stretnutia s ministrom zahraničných vecí a s ostanými ministrami, aby bol vždy čerstvo informovaný o vývoji na domácej i medzinárodnej scéne.
Kráľovská rodina veľa cestuje aj po svojej vlasti. Snažia sa navštíviť toľko miest v Nórsku, koľko je v ich silách - malých i veľkých. To je pre nich vynikajúcou príležitosťou stretnúť nórsky ľud - stretnúť ho tam, kde žije, kde pracuje, dozvedieť sa, čo sa deje v ich kraji, aké sú ich starosti a podobne. Ročne zavítajú do 46 nórskych okresov. Tento častý kontakt s ľuďmi spôsobuje, že ľudia ich vidia, poznajú ich a ich popularita je v Nórsku veľmi, veľmi vysoká. Každý rok navštívia dve krajiny; kráľovná a kráľ navštívia dve, ale aj Jeho Výsosť korunný princ a korunná princezná organizujú zahraničné návštevy. Každá cesta zvyčajne trvá dva alebo tri dni.

-Na akej úrovni sú vzťahy medzi Nórskom a Slovenskom? V akých oblastiach krajiny spolupracujú?-

Môžem povedať, že je pre mňa potešením slúžiť v krajine, s ktorou máme také vynikajúce vzťahy. Máme výborné vzťahy vo viacerých oblastiach. Naša obchodná spolupráca sa stále posilňuje. Veľmi dobre sa nám spolupracuje cez Európsky hospodársky priestor (EHP) a Nórsky finančný mechanizmus (Norway Grants). Počas päťročného obdobia, ktoré sa končí budúci rok, získalo Slovensko prostredníctvom týchto grantov 70 miliónov eur, a počas obdobia, ktoré sa následne začína, bude čerpať ďalších 80 miliónov eur.
Naša spolupráca skutočne zahŕňa veľký počet oblastí - kultúru, životné prostredie, štipendiá, ktoré umožňujú mladým ľuďom navzájom sa spoznávať, zahŕňa občiansku spoločnosť, ktorá hrá veľmi dôležitú úlohu v každej krajine. Môžem menovať mnoho vecí, máme 101 projektov. Takže naše vzťahy sú veľmi dobré.
Keď sa rozprávame o spolupráci, musím spomenúť príklad Jana Garbareka - slávneho nórskeho džezového hudobníka, ktorý mal nedávno koncert v Dóme sv. Martina. Bola to veľmi úspešná kombinácia nádhernej, okúzľujúcej slovenskej katedrály a veľmi talentovaného nórskeho umelca. Toto spojenie bolo fascinujúcim zážitkom.
Práve oblasť kultúry, ochrany životného prostredia a kultúrneho dedičstva sú prioritné oblasti podpory cez EHP a Nórsky finančný mechanizmus. Podporujeme zachovanie kultúrneho dedičstva a ochranu prírody po celom Slovensku, ale príklad môžete vidieť aj tu, v Bratislave. Možno viete, že budova Reduty sa renovuje a táto renovácia je sčasti hradená prostredníctvom EHP a Nórskeho finančného mechanizmu. Je finančne veľmi náročná, takže nezahŕňa iba nórske peniaze, jednoznačne ide o spojený projekt - Nórsko však prispieva sumou dva milióny eur.
V súvislosti s ekonomickou spoluprácou je tu napríklad spoločnosť Slovalco v Žiari nad Hronom. Jej majoritný podiel vlastní jedna z najväčších nórskych spoločností Norsk Hydro ASA, ktorá uskutočnila túto prvú investíciu v roku 1994. Sú tu už 20 rokov a ich investícia poskytuje technológiu a poznatky pre podporu produkcie v Slovalcu, aby bola efektívnejšia a šetrnejšia k životnému prostrediu.
Rovnako spolupracujeme na medzinárodnej scéne. Obe krajiny sú členmi NATO. Nórsko síce nie je členom Európskej únie, ale vy ste... Takže, samozrejme, spolupracujeme veľmi blízko v rámci Európy. Obaja sme členmi Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve a berieme naše záväzky veľmi vážne.
Je tu ešte jedna vec, ktorú som nespomenula. V Martine študuje asi 250 nórskych študentov medicíny. A to je dosť významný počet nórskych študentov v zahraničí. Myslím, že to nás tiež spája ako ďalší príklad výbornej spolupráce.

-Akou agendou sa najčastejšie zaoberá Nórska ambasáda v Bratislave?-

Naša agenda? Pre nás je teraz hlavnou agendou táto štátna návšteva. Štátna návšteva je tou najvyššou možnou formou návštevy a budeme veľmi radi, ak ju pripravíme úspešne, čo je pre nás momentálne najdôležitejšia vec.
Po 28. októbri sa opäť začneme sústrediť na záležitosti, ktorým sa bežne venujeme. Budeme pracovať na tom, aby sme výsledky návštevy posunuli ešte ďalej, pretože, ako dúfame a veríme, prispeje veľkou mierou k vytvoreniu dobrého základu pre upevňovanie našich väzieb v oblasti obchodu, kultúry, či politiky. Dôležitou úlohou pre nás preto, samozrejme, bude pokračovať týmto smerom.
A ako som už spomenula, je tu spolupráca prostredníctvom EHP a Nórskeho finančného mechanizmu. Vstúpime do ďalšieho obdobia týchto grantov a súčasne budeme finalizovať projekty financované v rámci prvého obdobia. Bude to teda pre nás veľmi rušné obdobie.
Vo všeobecnosti je pre nás veľmi dôležitou úlohou propagovanie nórskych záujmov. Chceme informovať Slovensko o Nórsku a, ako som povedala, veríme, že štátna návšteva zvýši povedomie Slovákov o Nórsku, ale takisto Nórov o Slovensku. Médiá sú v tomto smere veľmi dôležité. Teším sa na výsledky, ktoré uvidím.

-Majú Nóri záujem investovať na Slovensku? Ktoré najvýznamnejšie nórske investície sa na Slovensku v súčasnosti nachádzajú?-

Na Slovensku už v súčasnosti pôsobia viaceré nórske spoločnosti. Niektoré prišli na Slovensko už dávnejšie, niektoré z nich sú na trhu nové. Spomínala som nórsky koncern Norsk Hydro v Žiari nad Hronom, ktorý je majoritným vlastníkom spoločnosti Slovalco. Alebo Sapa Profily v rovnakom meste sú vlastnené veľkou nórskou spoločnosťou Orkla. Pri Liptovskom Mikuláši sídlia napríklad dve nórske spoločnosti – Eltek Valere a Nera Networks. Takisto spoločnosť TIMM SLOVAKIA pri Trenčíne. TIMM je firma, ktorá vyrába a predáva laná, napríklad na člny. A to sú len niektoré príklady nórskych investícií na Slovensku.

-A ako vyzerá situácia na obdobie nasledujúcich rokov? Črtajú sa nové investičné zámery?-

Spomínala som, že kráľovský pár pri ich zahraničných návštevách veľmi často sprevádza aj obchodná delegácia. Bude tomu tak aj v prípade pripravovanej návštevy Slovenska. A sme veľmi šťastní, že na Slovensku je záujem o nórske investície a spoluprácu počas podnikateľských seminárov a konferencií, ktoré sa tu uskutočnia. Dúfam, že to poskytne dobré predpoklady pre spoluprácu v nasledujúcich rokoch.

-Stretávajú sa napriek tomu nórski investori na Slovensku s nejakými prekážkami?-

Vo všeobecnosti tu majú dobré podmienky pre investovanie. Väčšina nórskych spoločností nemala zatiaľ výraznejšie problémy s investovaním. Nejaké prekážky? Áno... výzvou pre Slovensko je úroveň korupcie, ktorá sa vyskytuje aj v správach a hláseniach z obchodných komôr. Investori vnímajú v krajine istú úroveň korupcie, ktorá vyplýva i zo svetového indexu transparentnosti.

-Nórsko je známe podporou obnoviteľných zdrojov energie. Má záujem ich o rozvoj a podporu aj na Slovensku?-

V skutočnosti budú obnoviteľné energetické zdroje jednou z nosných tém podnikateľskej konferencie. Bude tu jeden seminár venovaný hľadaniu možností takejto spolupráce. Sme veľmi radi, že takéto niečo môžeme vidieť. Vy máte svoje vlastné skúsenosti, my máme svoje skúsenosti s veternou energiou, hydroenergiou, a slnečnou energiou. Prostredníctvom Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (FM EHP) a Nórskeho finančného mechanizmu (NFM) - EEA GRANTS takisto podporujeme projekty týkajúce sa biomasy a energetických zdrojov šetrných k životnému prostrediu.

-Nórsko patrí k jedným z najväčších exportérov zemného plynu do zahraničia. So Slovenskom však spolupráca v dodávkach plynu neexistuje. Črtá sa v tejto oblasti nejaká zmena?-

Nórsko je piaty najväčší ropný vývozca do sveta. A sme tretí najväčší vývozca plynu do sveta a druhý najväčší exportér plynu do Európy. Rozhodnutie predaja ropy a plynu je však vždy komerčným záujmom, nie politickým. A dodávky plynu sú vždy dlhodobou záležitosťou, pretože ak chcete predávať plyn, potrebujete vybudovať plynovody, a to si vyžaduje veľa času i finančných prostriedkov,

-A ako je to s turizmom? Majú nórski turisti záujem spoznávať Slovensko?-

Niekedy hovorím, že Slovensko je poklad, ktorý čaká na to, aby ho niekto odhalil. Takže áno, Nóri majú záujem o cestovanie sem, majú o tejto krajine poznatky. A my máme taktiež turistov – Slovákov v Nórsku. Chodia napríklad loviť ryby, ktoré sú u nás oveľa väčšie (smiech). Obe krajiny majú veľa spoločného. Ale jedna vec, ktorú my máme, a vy nemáte, sú fjordy. Tie sú pre Slovákov naozaj veľmi zaujímavé.

-Čo by tento záujem mohlo ale ešte viac podnietiť? Pomohli by napríklad nové letecké linky?-

Medzi krajinami je dobré letecké spojenie, to veľmi pomáha rozvoju cestovného ruchu. Myslím si, že mnoho nórskych turistov kombinuje návštevu Bratislavy s návštevou Viedne. Keďže priama linka medzi Nórskom a Slovenskom neexistuje, Nóri lietajú najprv do Viedne a potom sa dopravia do Bratislavy. Ak by však existoval priamy spoj s letiskom v Bratislave, myslím si, že by sem prišlo ešte viac turistov. Je to však len komerčné rozhodnutie.

Rozhovor s Trine Skymoenovou je súčasťou nového multimediálneho projektu "Osobnosti: tváre, myšlienky", v rámci ktorého prinesie TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobnosti slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.
Už o týždeň prinesie TASR rozhovor s Petrom Havlikom, hlavným ekonómom Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie (Wiener Institut für Internationale Wirtschaftsvergleiche).

Zdroj: TASR



reklama


Zdroj: NETKY.SK, SITA, TASR

Foto:   TASR



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok