Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
16. aug. 2018Leonard
BratislavaBratislava 26°
Biblia
TV program
Moje Netky
Ilustračné foto
Ilustračné foto
29.12.2016 14:01 Domov
Odstrel vlkov nemá opodstatnenie, sú sanitármi lesa
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
29.12.2016 14:01 Domov

Odstrel vlkov nemá opodstatnenie, sú sanitármi lesa



BRATISLAVA - Odstrel vlkov nemá žiadne opodstatnenie, pretože vlk neohrozuje zdravie a život človeka a škody na hospodárskych zvieratách sa dajú eliminovať veľmi jednoduchými prostriedkami. Pre agentúru SITA to uviedla Jana Zajaková z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré žiada postupné rozširovanie území s celoročnou ochranou vlkov, zvyšovanie povedomia ľudí o ich živote a význame pre prostredie, ako aj zabezpečenie ochrany ich biotopov.


Vlci sú v súčasnosti rozšírení na asi 40 percentách územia Slovenska, najmä na východe. „V mnohých pohoriach stredného Slovenska by mohli byť, no nie sú, pričom limitujúcim faktorom je predovšetkým ich lov. Ideálna by bola celoročná ochrana na celom území Slovenska, ktorá by umožnila prirodzený návrat vlkov všade tam, kde im prostredie poskytuje vhodné podmienky pre život,“ zdôraznila Zajaková.

 

Konštatovala, že v modernej histórii nie je známy ani jeden písomne evidovaný záznam o prípade smrti človeka spôsobenej napadnutím vlka. „Jediná písomne doložená obeť vlka je Červená čiapočka,“ uviedla. Vlci podľa nej nemajú dôvod na človeka útočiť, pretože v slovenských lesoch majú dostatok potravy, a to, paradoxne, najviac v zime, keď raticová zver nemá šancu vlčej svorke v hlbokom snehu uniknúť. „Vlci ľuďom neubližujú, nechcú nás loviť, sú vysoko inteligentní, zvedaví, spoločenskí, žijú v rodinných spoločenstvách, vytvárajú páry na celý život, veľa času trávia s mláďatami pri hre, delia sa o potravu so starými vlkmi, ktorí už nelovia, a čo je dôležité, korisť usmrcujú preto, aby prežili, a tak, aby ich to stálo čo najmenej energie,“ uviedla Zajaková.


Vlk je podľa nej sanitárom lesa. V podmienkach Slovenska sú ich korisťou predovšetkým jelene a diviaky. Ak ich je veľa, zvyšuje sa i početnosť vlkov, ak ich je málo, počet vlkov klesá. „Celý tento jednoduchý princíp súvisí s vnútornými autoregulačnými mechanizmami, ktoré zabezpečujú, že vlky sú milión rokov súčasťou života kopytníkov a udržujú ich v dobrej fyzickej a zdravotnej kondícii,“ vysvetlila Zajaková. Vlk totiž podľa nej loví predovšetkým choré, poranené, oslabené, staré jedince, pretože loviť zdravého jedinca v dobrej fyzickej kondícii je pre vlky strata energie s malou šancou na úspech.

 

„Najlepšie poľovnícke trofeje sa nachádzajú v revíroch, kde sa vyskytujú vlci,“ povedala. Vlk je tiež významným likvidátorom diviakov, ktoré bývajú nakazené klasickým morom ošípaných, ako aj zvierat nakazených besnotou. Vlci usmrcovaním jedincov náchylných na prepuknutie ochorenia pozitívne vplývajú na zdravotný stav celej populácie. Pozitívnym prínosom vlkov je i sanitárna funkcia, pretože okrem ulovených jedincov sa živia i nájdenými mŕtvymi zvieratami, čím taktiež zabraňujú šíreniu nákaz.


Podľa poľovníckych štatistík ulovili vlky v roku 2013 na celom Slovensku 997 kusov jelenej zveri a 256 diviakov. V tej istej poľovnej sezóne ulovili poľovníci 27 987 kusov jelenej zveri a 43 392 diviačej zveri. Poľovníci a vlci si teda delia jeleniu zver v pomere 97 percent k trom percentám a diviačiu zver v pomere 99,4 percenta k 0,6 percenta.

 

"Vplyv vlkov na stavy tejto poľovnej zveri je evidentne zanedbateľný a rozhodujúcim činiteľom sú poľovníci," zdôraznila Zajaková. Vlk v prirodzených lesoch udržiava stavy jelenej zveri na úrovni, ktorá neohrozuje prirodzenú samoobnovu lesa. „Dostatok vlkov znamená dostatok mladých jedlí, javorov a bukov. Vlk je naším pomocníkom, nie škodcom,“ uviedla Zajaková.

 

Upozornila pritom, že premnožená raticová zver, na druhej strane, napácha každoročne v lesných porastoch škody za približne dva milióny eur ročne, pričom väčšina tých škôd je v oblastiach, kde sa vlk nevyskytuje.


Nechránené ovce predstavujú pre vlkov ľahko dostupný zdroj potravy. Zajaková tvrdí, že snaha o ulovenie takejto koristi je normálnym spôsobom správania sa vlkov. V oblastiach, kde žijú vlci, je preto nutné zabezpečiť ovciam ochranu. „Môžu to byť elektrické ohradníky, pasenie pod dozorom či iné možnosti, ale zrejme najúčinnejším spôsobom je návrat k využívaniu plemien pastierskych strážnych psov vyšľachtených našimi predkami práve na ochranu hospodárskych zvierat,“ povedala Zajaková s tým, že tieto plemená nie sú agresívne voči ľuďom či ovciam, no pre vlkov predstavujú vysoké riziko poranenia.

 



reklama


reklama


Zdroj: NETKY.SK, SITA, TASR

Foto:  Pixabay



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok