Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
2. dec. 2020Bibiána
BratislavaBratislava 14°
Biblia
TV program
Moje Netky
Na snímke Mlyny Oblazy v Kvačianskej doline.
Na snímke Mlyny Oblazy v Kvačianskej doline.
14.10.2020 11:58 Environetky
Pitnú vodu môže dokonca až otráviť táto nezodpovednosť ľudí
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
14.10.2020 11:58 Environetky

Pitnú vodu môže dokonca až otráviť táto nezodpovednosť ľudí



Liptov je krásny a rázovitý slovenský región. Pitnú vodu pre Liptákov zabezpečuje aj Liptovská vodárenská spoločnosť so sídlom v Liptovskom Mikuláši.


Aj Mateja Géciho, generálneho riaditeľa spoločnosti, potešil náš záujem o tému kvality pitnej vody. Čo momentálne veľmi trápi vodárenské spoločnosti je faktor, ktorý vraj spotrebitelia prehliadajú a niektorí dokonca obchádzajú zákon. „Ide o nelegálny spôsob prepájania vlastných zdrojov vody – studní s rozvodmi verejného vodovodu, teda o porušenie ustanovenia § 27 odsek 7 zákona 442/2005,“ vysvetlil Géci.

 

Možné ťažké kovy studní

Dodal, že takto nevzniká len ekonomická škoda. „Z pohľadu bezpečnosti pitnej vody predstavuje takéto prepojenie vysoké riziko kontaminácie vody vo verejnom vodovode,“ dvihol varovný prst s tým, že napríklad by mohlo takto dôjsť k situácii, keď možné studne s vysokým obsahom ťažkých kovov by vďaka nezodpovednosti ľudí prenikli do systému verejného vodovodu.

 

 

Mediálna osveta

Podľa Géciho ľudia nechápu, že to je nebezpečné a siahnu po ľahkých riešeniach od firiem, ktoré zariadia studňu na kľúč. „Vodárenské spoločnosti môžu tieto nelegálne prípojky vysoko pokutovať, avšak odhaľovanie a dokazovanie takýchto prípojok je technicky a administratívne veľmi náročné. Jedným z riešení je osveta aj prostredníctvom masmédií,“ dodal s tým, že aj preto ho teší záujem o túto tému. Viac informácií k otázke nelegálnych prípojok je k dispozícii na tomto, alebo na inom odkaze.

 

Niekdajšia ťažba

Tibor Burger, ktorý pôsobí v Liptovskej vodárenskej spoločnosti ako vedúci oddelenia kvality vody, vysvetlil, že na Slovensku sa v minulosti mnoho ťažilo. Výnimkou nie je ani Liptov, kde sa v Dúbrave a Partizánskej Ľupči nachádzali antimónové bane. „Riešenie spočívalo v nahradení kontaminovaných zdrojov vody vodou bez obsahu týchto ťažkých kovov jej privedením zo vzdialenejších oblastí. Druhou možnosťou by bola nákladná úprava zabezpečujúca dostatočné odstránenie týchto kontaminantov,“ vysvetlil.

 

Vlastné studne

Na celom Slovensku je už však podľa jeho slov táto problematika z hľadiska verejných vodovodov vyriešená. „Problematické môžu byť zdroje individuálneho zásobovania – vlastné studne, nachádzajúce sa v takto zasiahnutých oblastiach. Majitelia o kontaminácii buď ani nevedia, alebo je pre nich riešenie veľmi nákladné,“ zdvihol varovný prst.

 

 

Normy

Vedúci oddelenia kvality vody vysvetlil, že pitná voda musí spĺňať požadované normy. A to vodárenské spoločnosti aj striktne zabezpečujú. No sú tieto normy aktualizované o nové poznatky, a teda sú sprísňované?

 

Sprísňovanie?

„Slovenská legislatívna úprava požiadaviek na kvalitu pitnej vody zakotvená v zákone 355/2007 Z. z. a vyhláške MZSR 247/2017 Z. z. je súborom požiadaviek pochádzajúcich z ČSN noriem platných do 90-tych rokov a požiadaviek európskej smernice pre pitnú vodu 98/83/ES. Smernica EÚ je pravidelne revidovaná odbornou pracovnou skupinou a dopĺňaná o nové kontaminanty relevantné pre krajiny EÚ,“ objasnil Burger

 

Pohľad WHO

Dodal, že na tieto normy dohliada aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). „Pravidelne prehodnocuje jednotlivé kontaminanty a dopĺňa štúdie o najnovšie poznatky z oblasti toxikológie životného prostredia. Z toho vyplýva, že limity jednotlivých ukazovateľov sú pravidelne prehodnocované a dopĺňané o ďalšie nové relevantné pre bezpečnosť pitnej vody.“

 

 

Potrubia

Ako často sa však kontroluje prípadná korózia potrubia, resp. ako často sa zisťuje, či sa zo samotného potrubia nedostávajú do vody napr. ťažké kovy? „Korózia oceľového potrubia a vznik takzvaného potrubného kalu je výsledkom pôsobenia fyzikálno-chemických vlastností vody na materiál potrubia,“ vysvetlil Tibor Burger.

 

Zákal či farba

Riešiť je to však možné, a to úpravou týchto fyzikálno-chemických vlastností. „Napríklad fosfátovaním alebo prevzdušnením, keď sa voda zbaví prebytočného oxidu uhličitého. Potrubný kal, ak vzniká, má za následok zhoršenie senzorických vlastností vody ako zákal, farba. Nemá však žiadny negatívny dopad na zdravie,“ zdôraznil vedúci oddelenia kvality vody.

 

Časté odkaľovanie

Burger ubezpečil spotrebiteľov ak sa správne prevádzkuje vodovod, a pravidelne sa odkaľuje  koncový bod, nemalo by to prekročiť množstvo železa. „Ťažké kovy sa pravidelne sledujú vo frekvencii primeranej veľkosti vodovodu a počtu zásobovaných osôb v danej zásobovanej oblasti. Zvýšený obsah ťažkých kovov sme v oblastiach v súvislosti s potrubným kalom nezaregistrovali,“ ubezpečil všetkých, ktorí pijú vodu z liptovských vodární.

 

Prečítajte si aj o pitnej vode na Orave, vo Vysokých Tatrách a na západnom Slovensku.



reklama


Zdroj: Netky Michal Albert

Foto:  TASR/Erika Ďurčová/YouTube



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok