Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
24. nov. 2020Emília
BratislavaBratislava 14°
Biblia
TV program
Moje Netky
Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri príležitosti 52. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. V Bratislave 21. augusta 2020..
Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri príležitosti 52. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. V Bratislave 21. augusta 2020..
21.08.2020 11:47 Domov
Prezidentka a predseda NRSR spomínajú na deň, kedy bola naša suverenita potlačená
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
21.08.2020 11:47 Domov

Prezidentka a predseda NRSR spomínajú na deň, kedy bola naša suverenita potlačená



BRATISLAVA - August 1968 pripomína, že suverenita štátu nie je samozrejmosťou. Demokracia nie je vec, ktorú sme získali a máme ju navždy. Týmito slovami sa prihovorili slovenskému národu dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov SR.


Treba si ju chrániť 

Je to hodnota, ktorá si vyžaduje, aby ju štátna reprezentácia odhodlane bránila. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v Bratislave na piatkovej pietnej spomienke pri príležitosti 52. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

 

 

"Práve preto, že sme august 1968 v našej krajine zažili, vieme, akého zločinu sa kdekoľvek na svete dopúšťa každý, kto neuznáva a nerešpektuje ľud ako jediný zdroj štátnej moci, a kto svoje vlastné mocenské postavenie nadraďuje nad suverenitu štátu," povedala hlava štátu.

 

Nutné pripomínať aj negatívne udalosti 

Na udalosti spred 52 rokov je podľa nej potrebné si pamätať a pripomínať si ich. Prezidentka tvrdí, že sa tým vzdáva úcta nielen obetiam augusta 1968, ale aktualizuje sa pripomenutie všetkých jeho posolstiev "a to, že ľud je suverén a pôvodca moci, a že demokracia a sloboda nie je samozrejmosť".

 

 

Mal by o tom vedieť každý Slovák 

Čaputová je presvedčená, že tieto historické udalosti sú hodné toho, aby sa stali súčasťou pamäte každého obyvateľa Slovenska. "Táto pamäť zahŕňa našu historickú skúsenosť a hodnoty, ktoré patria k tým najdôležitejším. Týmito hodnotami sú štátna suverenita a suverenita občanov ako jediného zdroja štátnej moci," podotkla prezidentka s tým, že pred viac než pol storočím bola suverenita brutálne pošliapaná.

 

 

"Vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať. Na jar roku 1968 veľká časť spoločnosti uverila tomu, že aj vo vtedajšom zriadení bude možné, aby sme pokojnou a nenásilnou cestou dospeli k stavu, že štát bude rešpektovať základné práva a slobody občanov. Udalosti z augusta 1968 i to, čo nasledovalo po ňom, priniesli smutný dôkaz, že táto predstava bola iba dobovou ilúziou," skonštatovala prezidentka.

 

Sovieti sa obávali 

Každú zmenu k lepšiemu, ku ktorej došlo v Česku a na Slovensku, vládnuce garnitúry štátov sovietskeho bloku podľa jej slov vnímali ako svoje priame ohrozenie. "Obávali sa, že naša demokratizácia spustí domino efekt, v dôsledku ktorého by mohli aj oni prísť o mocenský monopol," povedala Čaputová. Ako podotkla, poslané tanky a ich pásy s konečnou platnosťou rozdrvili teóriu, že socializmus môže byť aj demokratický.

 

 

Násilie nesmie vyhrať nad dialógom 

Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára sa už nesmie nikdy dovoliť, aby jedna politická strana a jedna osoba rozhodovala o osude krajiny, aby zbrane cudzích vojsk mierili na občanov a aby ľudia stáli tvárou tvár tankom. "Nesmieme dovoliť, aby násilie vyhralo nad dialógom. Dnes si pripomíname hrdinstvo obyčajných ľudí, ktorí mali odvahu postaviť sa sovietskej sile. Ľudí, ktorí chceli lepšie Československo, lepšiu krajinu, chceli slobodu a spravodlivosť. Chceli žiť v krajine, na ktorú by mohli byť hrdí a boli v nej šťastní," povedal Kollár.

 

 

Históriu by podľa neho mali ľudia dobre poznať. Ovládať by ju mali aj súčasní mladí ľudia. Pamätať na smutné a desivé minulosti je podľa šéfa parlamentu potrebné, aby sa mohla vytvárať krajšia a šťastnejšia budúcnosť.

 

Nasledovala normalizácia 

Kollár mal v auguste 1968 tri roky a ako tvrdí, nepamätá si presne sled udalostí, ktoré si v piatok pripomíname. "Pamätám si však roky, ktoré nasledovali po auguste 1968. Bolo to 21 rokov, ktoré som prežil za čias normalizácie, za čias vlády minulého režimu. Dvadsaťjeden rokov, počas ktorých územie Slovenska okupovali sovietski vojaci. Roky, ktoré sú pre mnohých neutíchajúcou traumou," vyhlásil.

 

 

Rumuni boli neutrálni 

Poďakoval sa obyvateľom Rumunska, lebo sa na vpáde vojsk Varšavskej zmluvy nezúčastnili. "Vďaka tomu viem, že demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Vďaka hodnotám, ktoré prezentuje, máme slobodné voľby, môžeme sa zhromažďovať, vyjadrovať svoju nespokojnosť, cestovať a spoznávať. Najmä môžeme spoločne pracovať na zlepšení krajiny," poznamenal predseda parlamentu s tým, že za lepšiu krajinu by sa nikdy nemalo prestať bojovať.

 

 

 

 



reklama


Zdroj: TASR/Netky Lukáš Čief

Foto:  TASR/Pavel Neubuer, Facebook, YouTube



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok