Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
23. máj. 2022Želmíra
BratislavaBratislava
Biblia
TV program
Moje Netky
25.01.2022 07:50 Zaujímavosti
Príbeh zo života: Aj najväčší hriech včerajška môže byť Bohom zabudnutý a zmazaný
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
25.01.2022 07:50 Zaujímavosti

Príbeh zo života: Aj najväčší hriech včerajška môže byť Bohom zabudnutý a zmazaný



Hana bývala dobrá študentka, nie, lepšie by bolo napísať, že vo vedomostiach priam vynikala. Puberta s ňou však narobila svoje zvláštnosti, a tak sa akosi pohoršila a viac sa zaujímala o veci nepodstatné než o tie skutočne dôležité. Nemožno jej to vyčítať, dospievanie má všelijaké kapitoly a často, či takmer vždy, sa hrá hry s telami i dušami.


Niežeby sa jej vôbec nedarilo, kusisko zodpovednosti sa za ňou ťahal ako doplnok k oblečeniu, vďaka čomu sa jej prospech nepokazil natoľko, aby nad ňou učitelia krútili hlavou či nebodaj pribudli rodičom vrásky.
Ak sa o nej niečo vravievalo, tak zväčša každý omieľal a v ústach prehadzoval jedinú vetu:
„Je jej ozaj škoda."
Viem, pre nezainteresovaného je to akiste preháňanie, ale na celkové objasnenie, s Hanou viacerí rátali pri veľkých plánoch, medzi ktoré patrilo i preskočenie o jeden či dva ročníky.

 

 

Biológia

 

Nastalo stredoškoské obdobie a naša múdra a stále pubertou pohadzovaná Hana, vstúpila na pôdu nového prostredia s dávkou nadšenia. Aby sama pred sebou zdôraznila, ako veľa pre ňu gymnázium znamená, pustila sa do príprav na prvý test s túžbou uspieť, a nielen tak hocijako, ale s poriadnou pochvalou!

 

Ale škoda preveľká, prvá písomka sa konala z biológie, a ak niečo nenávidela, ak bol dajaký predmet, ktorý by povyškrtala z rozvrhov alebo aspoň znížila počet jeho hodín, potom to určite bola biológia.
Nechuť ju sprevádzala pri učení,  ak sa to, čo predvádzala, dalo nazvať vzdelávaním sa.

 

Písomka

 

Napokon nevedela nič a vôbec to nie je zveličené. Napísala na papier iba meno, dátum a otázky, ktoré učiteľka dôkladne vypracovala, jej pred očami tancovali, ako keby boli písané v cudzom a pre ňu nedosiahnuteľnom jazyku.

 

 

„Nech sa páči," odovzdala Hana test a zahanbene odvrátila hlavu. Nebola na seba hrdá, veru nie.
V modlitbe potom prosila Boha o odpustenie, pretože svojho Stvoriteľa poznala natoľko dobre, aby vedela, že On lenivosť neodmeňuje a ani sa nad ňou neusmieva.
 

„Vieš, Bože, sľubujem ti, že toto bolo posledný raz, čo som niečo také urobila. Viem, že tebe nezáleží na známkach tak ako nám ľuďom a že pre ne neposielaš do pekla, ale súčasne viem, že nás pozývaš k pracovitosti. Preto sa od tejto chvíle budem učiť na tvoju počesť, nech si aj z toho oslávený."

 

Odovzdávanie

 

„Tak, žiaci, opravila som vám písomky. Postupne vám ich rozdám a niektorí máte čo zlepšovať, to vám poviem," privítala učiteľka študentov gymnázia na najbližšej hodine biológie.

Hane sa stiahol žalúdok, dlane sa jej mierne spotili.
Čakala a čakala, kým učiteľka podíde i k nej a pripravovala sa na najhoršie hodnotenie. Zaslúžila si ho, a tak odovzdane sedela a v duchu sa povzbudzovala, že začne od začiatku a splní, čo Bohu sľúbila.

 

„Hanka," oslovila ju pedagogička, „neviem, ako to vysvetliť a ako sa ospravedlniť, ale... Ach, je to moja vina, no tvoju písomku som stratila. Je mi to veľmi ľúto."

 

A Hana pookriala, vnímala, že Boh vzal jej slová vážne a ponúkol jej druhú príležitosť. Ona neváhala a nielenže gymnázium vyštudovala s vyznamenaním, rovnako sa jej darilo i na vysokej škole. Boh jej otvoril dvere, ktoré by si sama neotvorila a zahŕňal ju láskou a podporou, akú vie odovzdať iba otec z neba.

 

Ježiš

 

Či sme žiaci a či nad nami visí ťarcha zamestnania, rovnako pre nás platí šanca druhá, tisíca a nekonečná.
Veľkorysosť spôsobil Ježiš, ktorý si ukrižovaním zniesol bolesť, čo patrila celému ľudstvu bez výnimky.
Dopúšťame sa chýb, malých aj veľkých, ubližujeme sebe i iným, zraňujeme aj sme zranení. Hneváme sa, sme zatrpknutí a občas tvrdší než najtvrdší kameň.

 

 

A predsa sa v Biblii opakuje, že len čo svoj hriech vyznáme Bohu, nielenže odpustí, ale naň i zabudne. Nepripomenie, nevysmeje sa, nevymyslí zopár odsudzujúcich fráz. Ráno čo ráno vystiera dlaň, na tvári vrúcny výraz a v ústach tichý šepot:
 

„Dobré ráno, dieťa. Prepáč, ale tvoje včerajšie správanie som vymazal. Môžeme teda začať odznova?"



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: Netky Michaela Mihoková

Foto:  Unsplash



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok