Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
Zatvoriť
Časová os: Exkluzívne rozhovory pre Netky.sk
22. okt. 2019Sergej
BratislavaBratislava 18°
Biblia
TV program
Moje Netky
Tento článok sa nachádza v sérii Exkluzívne rozhovory pre Netky.sk. Otvorte časovú os udalostí.
Katarzia
Katarzia
26.07.2016 11:44 Kultúra
Rozhovor s Katarziou: V cudzích pesničkách sa necítim dobre
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
26.07.2016 11:44 Kultúra

Rozhovor s Katarziou: V cudzích pesničkách sa necítim dobre



BRATISLAVA - Katarzia je jedinečná predovšetkým svojou tvorbou, ktorá je presýtená jej osobnosťou aj zjavom, že by som ju v rámci slovenskej hudobnej scény kategorizoval len veľmi ťažko. A vôbec. Nie je to póza, bola pre mňa zvláštnym zjavom už pred rokmi, keď bola ešte „neobyčajne obyčajnou“ študentkou divadelného manažmentu, neskôr filmovej senáristiky. Jedna z najúspešnejších mladých slovenských hudobníčok žije momentálne v Prahe, spolupracuje s najlepšími slovenskými aj českými muzikantmi, koncertovala aj vo Vietname, vydáva svoj druhý album a možno nám napíše aj "euromuzikál".


Citujem český denník: „Přijíždí slovenský objev Katarzia, dívka ve zmutovaném kroji“. Ako ťa prijalo pražské publikum?

 

Autorom tejto vety je Pavel Klusák, vynikajúci český hudobný publicista, ktorý mi pomohol v začiatkoch v Prahe, keď vybavil koncert u Ondřeja Kobzu v Café v lese. Hrali sme spolu s mojou kamarátkou Monikou, ktorá má spolu s multitalentovaným Petrom Marekom skvelý projekt Monikino kino. Keďže v Prahe žije veľa Slovákov a ľudí trápia a tešia podobné témy ako tie, o ktorých spievam na mojom prvom albume, v podstate dnes hrám v Českej republike častejšie než na Slovensku. Je to aj tým, že ma zastupuje bookingová agentúra a oni posielajú ponuky s mojimi koncertmi po celej krajine. Zatiaľ je o koncerty záujem, čo ma veľmi teší.

 

Stále sa hovorí, že mladá česká generácia nerozumie po slovensky. Teba sa už spýtali o čom spievaš?

 

Závisí to od toho, či niekto chce, alebo nechce rozumieť. Samozrejme, mladí ľudia, moji rovesníci sa už necítia v slovenskom jazyku tak bezpečne ako ich rodičia, ale na koncerty v Česku chodia hlavne Česi, takže zatiaľ je to fajn.

 

Pociťuješ v Prahe väčšiu voľnosť, alebo je tam jednoducho viac možností pre alternatívu?

 

Nerada generalizujem, ale jednoznačne si stojím za tým, že v Prahe sú ľudia otvorenejší a majú väčší prehľad aj túžbu po „neprvoplánovej“ kultúre. Sama sa od nich učím nebyť obmedzená. Slovo alternatíva je pre mňa trochu diskutabilné, ja sa až tak za alternatívu nepovažujem. Alternatíva je pre mňa napríklad Helenka Vondráčková.

 

Myslím si, že na Slovensku si dosiahla prakticky všetko, vydala si album, koncertuješ s vynikajúcimi hudobníkmi, vystupuješ na Pohode, píšu na teba veľmi pozitívne kritiky. Dá sa to ešte doma stupňovať?

 

Ďakujem. Chcela by som v budúcnosti naštartovať viac spoluprác, zapojiť viac domácich umelcov, robiť s nimi rôzne projekty. Raz by som chcela robiť aj festival, ale to je ešte ďaleko. Po vydaní albumu by som sa chcela venovať svojmu hudobnému rozvoju, ešte viac na sebe pracovať, vrátiť sa aj k tancu a točiť viac videí s mojimi kamarátmi filmármi. Stupňovať sa to dá teda jedine mojim osobným rozvojom.

 

(S Martinom Valihorom)

 

Občas sa mi zdá, že stojíš na pódiu „len tak mimochodom“, akoby ťa niekto odchytil na ulici a poprosil ťa, aby si niečo zaspievala. Naozaj sa hráš na blbú?

 

Máš pravdu, niekedy to tak určite pôsobí. Priznám sa, že som odhalila, prečo to tak je. Občas sa na pódiu cítim veľmi silná a niekedy ma zase prepadne veľký strach. Sama sa vtedy čudujem, čo tam, preboha, robím.

 

V takých chvíľach si možno nespokojná so svojím výkonom...

 

Áno, je to práve vtedy, keď mám pocit, že to nerobím dosť dobre, keď viem, že to už niekedy bolo aj lepšie. Občas ma prepadne hrôza a to, že pôsobím ako naivné dievčatko z inej planéty, je moja vnútorná obrana.

 

Vnútorná obrana na javisku? Pred čím sa brániš?

 

Pred tým, že stáť tam sama hodinu a pol a priniesť divákom emočný zážitok, či už v podobe komédie alebo sĺz, je občas strašne, ale strašne ťažké. Niekedy sa mi podarí koncert obrátiť na „stand up comedy“, ale nemôže byť v hľadisku nikto, do koho som práve zamilovaná, lebo inak sa hanbím a stojím ako betónový stĺp.

 

To je milé! Dlho si sa hľadala? Viem, že isté obdobie si chcela byť herečkou.

 

Dlho, dlho... Každá druhá „čajočka“ na VŠMU chcela byť najskôr herečkou a potom, keď pochopila, že na to nemá v hlave kolečko, alebo sa necíti dobre v hraní sa na iného človeka, išla na réžiu alebo scenáristiku. (smiech) Ja osobne viem „hrať“ len samu seba a vtedy to naozaj funguje. Aj preto mám projekt Katarzia, pretože je to môj skutočne najpravdivejší export vnútra.

 

Pritom sa vraj za speváčku ani nepovažuješ. Čo je Katarzia, poetka, ktorá spieva?

 

Ako kedy. Odohrala som veľa koncertov a aj hlas sa mi vďaka tomu mení. Nikdy nie som so sebou spokojná a mám na seba najvyššie nároky. Viem a chcem zaspievať iba svoje vlastné veci. V cudzích pesničkách sa necítim dobre. Dalo by sa to definovať tak, že nie som interpret, ale autor.

 

Tvoje texty sú veľmi jasnou osobnou výpoveďou, možno nie „na prvé vypočutie“, každopádne nútia rozmýšľať...

 

Áno, je to môj koncept, takmer všetko, o čom spievam, je pravda. Možno by som nemusela, ale nechce sa mi vymýšľať, v tom nie som dobrá ani v práci scenáristky, ktorú som vyštudovala. Asi preto nemôžem robiť scenáre, lebo by sa všetci urazili, alebo by sa im rozpadli vzťahy, keby som písala o tom, čo skutočne žijem. Mohla by som samozrejme písať tak, aby sa nedalo zistiť, o kom to celé je, ale nechce sa mi. To ma nebaví.

 

Aj tvoje názory na politické či spoločenské dianie vždy znejú nahlas a veľmi zrozumiteľne. Málokto z umelcov si to dovolí...

 

Možno ich len nikto neoslovil, aby sa vyjadrili. Mojou výhodou je, že nie som od nikoho ani od ničoho závislá, okrem Fondu umenia a lásky. Môžem si teda hovoriť, čo chcem, ak to má hlavu a pätu, a nemusím sa za to hanbiť,  deklarovať názory a postoje, v ktoré verím. Ďalším faktom je, že odjakživa nemám strach a ani prehnaný rešpekt k autoritám, o ktorých si myslím, že byť autoritami si nezaslúžili dobrou cestou.

 

Koncertovala si aj vo Vietname, ako si sa tam ocitla?

 

Vietnam bol šialený. Boli sme tam s kamarátom z detstva, Viktorom Schramekom, bubeníkom, ktorý žije na Taiwane a momentálne upratuje smršť po tajfúne, ktorý mu zničil aj jeho čerstvo zasadené banánovníky. Život v Ázii je výjav, aký som naozaj neočakávala. Na festivale v Hue sme videli obrovskú paletu absurdity a paradoxov, veľmi som sa tešila zo stretnutia s našim veľvyslancom Igorom Pacolákom a jeho rodinou, ktorá nám o Vietname porozprávala skvelé aj bizarné príbehy.

 

( Vo Vietname)

 

Ty si zažila nejaký podobný príbeh?

 

Po festivale som odletela sama na ostrov Phu Quoc a tento výlet mi zmenil pohľad na určité veci aj v mojom živote. Prvýkrát som videla tak priepastný rozdiel medzi chudobou a turizmom. Objavila som „socík“, o ktorom viem len z dejepisu a rozprávania babičky. Nad niektorými výjavmi som sa zhrozila a iné ma, naopak, fascinovali. Uvedomila som si, že to, ako tu žijeme a čo tu máme, je brutálny luxus... Nechýba nám skutočne nič, máme to najvzácnejšie - vzdelanie a slobodu.

 

Bola si pre vietnamské publikum exotikou? Aké boli reakcie na tvoje texty?

 

Samozrejme, koncert tiež patril k tým absurdnejším zážitkom... (smiech)

 

Kde sa vidíš ako speváčka o 10 rokov?

 

Chcela by som sa ešte veľmi veľa učiť. Posúvať sa v producentskej práci, pracovať s počítačovými programami a so zvukom, smerovať to v oblasti produkcie k medzinárodnému levelu, ale nebojte sa, stále chcem písať texty v slovenčine! Možno sa časom vrátim k scenárom, raz by som chcela napísať aj divadelnú hru. Chcem sa zlepšiť vo vymýšľaní videí a potom pomáhať nastávajúcej generácii mladých muzikantov. Mojim snom je spájať ľudí, podporovať ich v tom, čo robia dobre, dotiahnuť to do širokospektrálnych projektov, spojiť scénografov, svetelných dizajnérov, tanec aj divadlo.

 

Čiže časom sa z teba stane „multižánrová umelkyňa“!

 

Vidíš, možno vám spravím ešte aj nejaký „euromuzikál“, aj to je v ďalekom pláne! Spievanie ma baví, všetky skladby a nápady tvorím sama, samozrejme, s veľkou pomocou ostatných skvelých ľudí, ktorých stále otravujem, aby mi pomáhali. Bez nich by nebolo nič! Preto vlastne neviem, či som úplne speváčka, pretože to je len jedna z niekoľkých častí práce, ktorým sa chcem naplno venovať. Ešte stále nemám ani manažéra, čo je dosť od veci a už by sa mi fakt zišiel...

 

V akom štádiu je tvoj druhý album? Kedy vyjde a kde ťa môžu diváci najbližšie vidieť, počuť?

 

Práve ho dokončujem, bude sa volať Agnostika a jeho vydanie je naplánované na september 2016 vo vydavateľstve Slnko records. Po vydaní samozrejme odohráme niekoľko otváracích koncertov spolu s úžasnými muzikantmi, ako sú Martin Valihora, Marek Minárik, Albert Romanutti, Vladko Mikláš a Lukáš Mutňanský. V rámci jesenného turné nás čakajú aj dva koncerty s kapelou Davida Kollera, s ktorým spolupracujem na jednom jeho projekte. Viac informácií o koncertoch sa dozviete čoskoro!

 



reklama


Zdroj: NETKY.SK, SITA, TASR

Foto:  M.Bence, M.Pixy, M.Mlčúchová, Archív K.



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto
ilustračné foto

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok