Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
27. okt. 2020Sabína
BratislavaBratislava 14°
Biblia
TV program
Moje Netky
Ekonomický analytik z INESS Robert Chovanculiak
Ekonomický analytik z INESS Robert Chovanculiak
20.09.2020 11:44 Ekonomika
ROZHOVOR Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobí ďalšie prepúšťanie a prehĺbi regionálne rozdiely, tvrdí analytik
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
20.09.2020 11:44 Ekonomika

ROZHOVOR Zvýšenie minimálnej mzdy spôsobí ďalšie prepúšťanie a prehĺbi regionálne rozdiely, tvrdí analytik



BRATISLAVA - Každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy už tradične vyvoláva vlnu vášní, nespokojnosti či vyhrážok štrajkom medzi zúčastnenými stranami. Tento typ diskusie však do rozhodovania neprináša konštruktívne pripomienky, ale iba emócie. My sme sa na problematiku minimálnej mzdy pozreli z nadhľadu s ekonomickým analytikom Robertom Chovanculiakom z INESS.


Zvyšovanie minimálnej mzdy sa podľa ekonomického analytika začalo považovať za časť sociálneho balíčka, ktorý má pomôcť ľuďom s nízkymi príjmami zvyšovať ich životnú úroveň.

 

Hlboká priepasť medzi regiónmi

Treba si však uvedomiť, že na Slovensku máme výrazné regionálne rozdiely, ktoré tak znižujú význam minimálnej mzdy. Dôvod je pritom veľmi jednoduchý. To, čo si budete môcť kúpiť za 500 eur v niektorom z odľahlých regiónov na východného Slovenska, si len ťažko zaobstaráte v okolí hlavného mesta.  

 

 

„Na Slovensku sme to za posledné roky začali poriadne preháňať so zvyšovaním minimálnej mzdy,“ skonštatoval Chovanculiak. Dodal, že minimálna mzda v posledných 6 rokov vzrástla až o 70%, zatiaľ čo priemerný zárobok v hospodárstve vzrástol iba o 35% a produktivita práce sa zvýšila len o 17-18%.

 

Prečítajte si viac: REPORTÁŽ: Krajniak riešil rokovanie tripartity po svojom, opozícia s tým nesúhlasí

 

Armáda nezamestnaných 

Rast miezd totiž zaťažuje najmä zamestnávateľov z chudobnejších miest, kde bola aj pred koronakrízou vysoká nezamestnanosťŠtúdie pritom ukazujú, že zvyšovanie minimálnych miezd znášajú v prvom rade samotní zákazníci. Zamestnávatelia sú totiž nútení zvýšené náklady na zamestnancov premietnuť do svojej cenotvorby.

 

 

Toto, sa ale ťažko realizuje v špecifických odvetiach ako je napríklad pekárenský sektor, kde musia samotní pekári konkurovať väčším reťazcom a tak tlačiť ceny nadol.

 

„Na Slovensku vidíme, že pekárov ubúda a zároveň začínajú rásť ceny chleba a pečiva. Toto je ukážka toho, že dobre myslená regulácia má aj negatívne dôsledky, kedy ľudia prichádzajú o prácu alebo dražejú produkty. V konečnom dôsledku to nikomu nepomôže,“ vysvetľuje analytik.

 

Mohlo by vás zaujímať: Pekári opäť bijú na poplach, buď zdražie chleba a pečivo alebo sa bude prepúšťať

 

Neplnia sa vrecká pracujúcich, ale štátna pokladnica

Odvetví, ktoré negatívne ovplyvňuje zvyšovanie minimálnej mzdy pribúda. Analytik dodal, že z medzinárodného porovnania máme na Slovensku druhú najvyššiu minimálnu mzdu vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine v rámci celej EÚ.

 

 

„Ak porovnáme výšku minimálnej a priemernej mzdy, tak tá minimálna tvorí až 52% podiel z tej priemernej," zdôrazňuje Chovanculiak. Taktiež predpokladá, že už v budúcom roku, po ďalšom zvýšení, Slovensko trhne prvé miesto. 

 

Zároveň dodal, že na zvyšovaní minimálnej mzdy najviac zarába štát, pretože až 50% odvodov a daní natečie do štátnej pokladnice. 

 

Odborník vyjadril nádej, že dlhé roky sľubovaná daňovo-odvodová reforma vo forme znižovania odvodov, sa touto vládou konečne naplní.

 

„Pred 5-timi rokmi zaplatil človek s minimálnou mzdou z 1 eura 30 centov na daniach a odvodoch. V súčasnosti je to už 40 centov. Teda obyvateľom s najnižšími mzdami vzrástlo daňovo-odvodové zaťaženie o 10%, teda najrýchlejším tempom z pohľadu všetkých ostatných zamestnancov,“ vysvetľuje analytik.

 

Súvisiaci článok: Vláda dnes prerokuje zvyšovanie minimálnej mzdy aj 13. dôchodok

 

Strašiak vo forme mzdového automatu

Ak by sa šéf rezortu práce Milan Krajniak riadil mzdovým automatom, mzda by dosiahla v budúcom roku úroveň 656 eur. Takéto navýšenie od budúceho roka sa však konať nebude. Minimálna mzda vzrastie na 623 eur, teda o 7,4%. Odhadovaný nárast priemernej mzdy je iba na úrovni 3%. 

 

 

“Teda minimálna mzda vzrastie dvakrát rýchlejšie ako budú rásť mzdy v celom hospodárstve. Vláda tak riskuje osudy ľudí, ktorí si nebudú môcť nájsť prácu v odľahlých regiónoch. Vždy je lepšie mať o niečo nižšiu mzdu, ako byť nezamestnaný," okomentoval situáciu Chovanculiak. 

 

„Keď sa prijímal tento automat, myslel som si že ide o vtip. Uvedomil som si, že ak by bol v platnosti, tak Slovensko bude krajinou s najvyššou minimálnou mzdou na svete, keď sa na to pozrieme z pohľadu príjmovej úrovne. Nakoniec budúcoročná mzda nebude tvoriť 60% priemernej mzdy spred dvoch rokov, ale 57%. Čo nie je taký výrazný rozdiel,“ vysvetľuje analytik.

 

Chovanculiak upozornil, že v čase kedy nastupuje ekonomická kríza a zároveň dochádza k zvyšovaniu minimálnej mzdy ide o veľmi nešťastný krok, pretože to môže spôsobiť vlnu prepúšťania. Tú najviac pocítia dlhodobo nezamestnaní ľuďia s nižšou kvalifikáciou v najzaostalejších regiónoch. 

 

Niektoré krajiny minimálnu mzdu nemajú

Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že ak by neexistovala minimálna mzda, tak by ich mohli zamestnávatelia doslova zdierať. To je však omyl, ktorý tu dlhdobo živia Sociálno-demokratické vlády.

 

„Mzda je ako každá iná cena daná ponukou a dopytom. Vidíme, že to funguje, pretože 95% ľudí na Slovensku nepoberá minimálnu mzdu,“ vysvetlil Chovanculiak.

 

Ukážkovým príkladom je Nemecko, kde ešte pred pár rokmi minimálnu mzdu nemali. Nemci pritom zarábali veľmi dobre, o čom svedčí aj skutočnosť, že tam mnohí Slováci odchádzali za lepším zárobkom.

 

„Zavedenie minimálnej mzdy je vlastne zákaz pracovať nízkoproduktívnym ľuďom, ktorí sú dlhodobo evidovaní na úradoch práce a majú nižšiu kvalifikáciu, keďže nedokážu vyprodukovať pridanú hodnotu tisíc eur,“ povedal analytik.

 

Od nového roka si tak zamestnanci v čistom prilepšia o 35 eur, pričom zamestnávateľov budú stáť o 60 eur viac ako v tomto roku.

 

Sektorová alebo regionálna minimálna mzda?

Na otázku či bolo vhodnejšie zaviesť sektorovú alebo regionálnu minimálnu mzdu Chovanculiak odpovedal, že zavedenie sektorovej si vyžaduje oveľa dlhší a komplikovanejší prístup.

 

„Pre tento typ mzdy na Slovensku nevidím žiaden priestor..., pretože odborári preskočili tvrdú odborársku robotu a rokovali priamo s vládou. Skôr by som sa priklonil k regionálnej," skonštatoval odborník s tým, že zavedie regionálnej mzdy by pomohlo minimalizovať regionálne rozdiely. 

 

 

„Nedáva ekonomický zmysel, aby mala rovnakú minimálnu mzdu čašníčka v centre Bratislavy a čašníčka niekde na východe Slovenska,“ povedal analytik.

 

„Je kľúčové, aby minimálna mzda odzrkadľovala ekonomickú úroveň v regióne, teda bola nižšia,“ uzavrel Chovanculiak. Dodal, že stanoviť výšku regionálnych miezd nie je náročné. Kľúčovou je priemerná mzda v regióne a z nej 50%.



reklama


Zdroj: Netky Katarína Žáková

Foto:  INESS



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok