Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
21. jan. 2022Vincent
BratislavaBratislava
Biblia
TV program
Moje Netky
Prinášame vám ďalší srdcervúci príbeh.
Prinášame vám ďalší srdcervúci príbeh.
17.11.2021 11:00 Reportáže
SKUTOČNÝ PRÍBEH obete pedofílie: Bola som 12-ročné neviditeľné dievča a kvôli znásilneniu chcem byť neviditeľná navždy
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
17.11.2021 11:00 Reportáže

SKUTOČNÝ PRÍBEH obete pedofílie: Bola som 12-ročné neviditeľné dievča a kvôli znásilneniu chcem byť neviditeľná navždy



Prinášame ďalší príbeh. Predstaví neviditeľné jazvy na duši, ktoré dokážu zmeniť a zničiť celý život. "Cítite sa príjemne a zrazu cítite nenávisť a toľko bezmocnosti. Máte chuť vraždiť. Hanbíte sa za to, neviete čo s tým. Vracajú sa vám spomienky meniace sa vo výčitky a striedajúce sa s pocitom hanby. A bojujete dookola ten istý boj – sama so sebou,“ povedala jedna obeť z mnohých ďalších – utajených.


Aký je tvoj príbeh?

„Podobný ako príbehy mnohých iných. Utajený a odsúdený na zabudnutie. Mala som 12 rokov, bola som obyčajné dieťa a vzorná žiačka. O chlapcov som sa nezaujímala, no v istom momente sa o mňa začal zaujímať chalan, ktorý mal v tej dobe 18 rokov. Zrejme to bolo začínajúcou sa pubertou a akýmsi stereotypom, ak by sa to tak dalo nazvať. A mne zrazu imponovalo, že sa o mňa zaujíma. O neviditeľné dievča.“

 

 

Bolo to typické znásilnenie? Ako sa to vlastne stalo?

„Určite to nebolo také, že zrazu na mňa zaútočil. Najprv si, samozrejme, získal moju priazeň a keď som mu dôverovala a bola presvedčená o tom, že nie je taký zlý, ako ho ostatní prezentujú, využil situáciu. Zobral ma na prechádzku, na ktorú nikdy nezabudnem a doteraz sa vyhýbam tomu miestu.“

 

„Dôverovala som mu presne tak, ako to robia deti. Dôverujú človeku, ktorý im k tomu dá pádne dôvody či zámienku.“

 

„Kráčali sme na prechádzku od lesa, presne si pamätám, čo som mala oblečené, pocity v žalúdku, vône, ktoré som cítila, a je mi na zvracanie ešte teraz. Keď sme už boli hlbšie v lese, začal ma bozkávať, čo mi po chvíli bolo naozaj nepríjemné. Pretože som bola dieťa. Zrazu to pre mňa začalo byť nepochopiteľné. Cítila som sa, ako keby ma hodil do vody a ja neviem plávať.“

 

 

„Pritlačil ma k stromu a ja som nemohla ani dýchať, vyčítavo na mňa pozeral a opakoval, že keď to neurobím, nebude ma chcieť už nikdy vidieť. Že dievča, ktoré mal rád predo mnou, to urobilo. A ja som stále nechápala, čo sa deje a čo odo mňa žiada. Chcela som ísť preč. Ale nedalo sa. Chytil ma pod krk a ja som sa pokúšala kričať, no nešlo to, nedokázala som vydať ani jedinú hlásku. Chcela som sa vypariť a nebyť tam, prebudiť sa zo zlého sna. Ale nebol to sen.“

 

„Otočil ma chrbtom k sebe a tlak jeho ruky cítim na krku doteraz. Vykonal svoju potrebu a jednoducho odišiel. On odišiel a ja som zostala a nechcela som existovať.“

 

Čo sa dialo potom?

„Je to obrovský pocit výčitiek a špinavosti. Jediný, koho v tom momente viníte, ste vy. Vy za to môžete. Sedela som tam hodinu, dve tri, neviem, keď sa stmievalo, vrátila som sa domov a tvárila sa, že sa nič nedeje. S kamennou tvárou. Bolo to v máji. V škole si zo mňa robili srandu, pretože ten človek sa s tým pochválil a dostalo sa to medzi ľudí. Samozrejme tomu nikto neveril. A keď sa ma na to spýtala školská psychologička, poprela som to.“

 

Prečo si nepovedala pravdu?

„Pretože som sa cítila špinavá, nechutná a strašne som sa hanbila. Mala som pocit, že ma za to ľudia odsúdia. Že budem navždy vinná. Vrelo to vo mne a začala som písať poéziu o smrti. Dva mesiace na to som ho videla s iným dievčaťom a strašne som sa bála, že jej urobí to isté, a strašne som sa hnevala. Kráčala som za ním dlhú cestu, myslím, že vedel, že idem za ním, potom sa otočil a spýtal sa ma, čo od neho chcem, že ho mám nechať tak, že ma nechce vidieť, lebo som neschopná. A ja som sa nenávidela opäť o niečo viac, pretože som ho chcela zabiť. Znie to smiešne. Ale chcela som mu ublížiť, ale jediné čo som dokázala, bolo to, že som proste odišla.“

 

Čo rodina a okolie, nevšimli si nič zvláštne?

„Všimli, a práve preto som sa naučila potláčať v sebe všetky zlé pocity. Školská psychologička to neoznámila mojim rodičom, pretože moja prvotná reakcia bol smiech. Vedela som, že keď nebudem presvedčivá, neuverí mi nikto. Keby to vtedy oznámila mojim rodičom, možno by všetko bolo inak. Nemala dôvod neveriť mi. Mala som samé jednotky, dievča zo slušnej rodiny, a reagovala som tak, že ma to pobavilo. Fungujem tak doteraz.“

 

„Keď som písala básne o smrti, v škole sa tešili, že majú šikovné dievča. Dodnes si pamätám, ako som klamala, že to píšem preto, lebo ma mrzí smrť môjho deda. Bolo také ľahké oklamať ich! Spätne si uvedomujem, ako málo školy robia pri takýchto podozreniach.“

 

Ako si dokázala existovať?

„Trvalo to dlho, ale potlačilo som v sebe tento zážitok natoľko, že som ho vytesnila z hlavy. Navždy som zostala zvláštna, najhoršie boli pocity, že nedokážem mať nikoho rada. Veľmi som rebelovala a trápila rodičov, napriek tomu som stále zostávala vzornou študentkou.“

 

Spomínala si, že sa ti stalo niečo podobné ešte raz...

„Keď som mala 14 rokov, sestra mojej kamarátky nás zobrala na diskotéku, kde som sa strašne opila. Čo nie je na chválu, ale stalo sa to. Prišiel za mnou muž, ktorý mal takmer 40 rokov, vedel koľko mám rokov, pretože poznal sestru mojej kamarátky. Zobral ma odtiaľ preč, ten moment si nepamätám. Keď som si uvedomila, kde som a čo sa deje, nedokázala som sa ani pohnúť. Opakovala som dookola nie, nie, nie, no nedokázala som sa brániť a cítila som to isté, ako predtým a začala som nenávidieť mužov. Nedokázala som pochopiť, prečo to urobil napriek nesúhlasu! Potom som začala hľadieť na mužov ako na predátorov.“

 

 

„Pre mňa je doteraz nepochopiteľné, keď nejaký muž zneužije situáciu, dôveru, dievča, ženu. A čo, že dievča dobre vyzerá? A čo, že je opitá? To mu dáva oprávnenie na to, aby si vzal to, čo chce? Ako to, že sa tí muži  nehnusia sami sebe? Ako to, že slovo nie pre nich nič neznamená? Ako je to možné, že sa to deje stále dokola? Je v poriadku, ak si žena pri spomienke na „prvú lásku“ vybaví škrtenie a pach človeka, ktorý ju zničil? Viete, koľko takých je, bolo a bude? Pretože nikto nebojuje, pretože sa všetci boja. Pretože je to tabu a normálna vec súčasne. Ja chápem, že sú aj dievčatá, ktoré majú dobrovoľne sexuálne vzťahy v nízkom veku, ale je to v poriadku, ak sú so starším mužom? Kde je hranica medzi zvádzaním, pedofíliou a zdravým rozumom?“

 

Vyhľadala si odbornú pomoc?

„Vyhľadala, ale až keď som bola vydatá a mala vlastné deti. Mala som zdravotné problémy, denne na liekoch a psychický stav sa mi rapídne zhoršoval. Stála som nad otvoreným oknom a môj vnútorný hlas mi diktoval, že bude lepšie tento boj vzdať. Nakoniec som vsadila na tú druhú možnosť. Ži, modli sa a miluj.“

 

Dokázala si sa vydať?

„Dokázala som mať vzťahy, zväčša toxické. Jeden taký ma vniesol do manželstva. Nechcem to viac rozoberať. Každá je tvorcom vlastného šťastia alebo nešťastia. Občas si myslím, že tie "zdravotné" problémy, ktoré majú moje deti alebo ja sú jednoducho nejaká daň. Tam sa opäť dostávame k prapodstate a začiatku mojich problémov, na ktoré chcem poukázať. Traumatický zážitok v detstve reálne dokáže obrátiť celý život naruby. Je to obrovský boj.“

 

Čo myslíš pod pojmom toxické vzťahy?

„Diagnostikovali mi obsedantno-kompulzívnu poruchu s prejavmi mániodepresívnej psychózy. Všetko bolo vyvolané traumou. Posttraumatická stresová porucha dokáže robiť svoje. Máte desivé sny, cítite sa sám v dave, vyhýbate sa podobným témam, paralyzácia, citová otupenosť. Stal sa zo mňa človek, ktorý dokázal manipulovať kohokoľvek a akokoľvek, chýbalo mi svedomie? Asi. Nevraviac o chorých vzťahoch so staršími mužmi.“

 

 

„Niečo vám pripomenie kúsok zlého, čo ste zažili, a vy ste mimo. Zaseknutí. Nevnímate okolie. Otupené emócie, výčitky postupne zmiznú a vy cítite prázdno. Miestami nenávisť.“

 

„Počas sexu sa cítite príjemne a zrazu cítite nenávisť a toľko bezmocnosti. Máte chuť vraždiť. Hanbíte sa za to, neviete, čo s tým. Vracajú sa vám spomienky meniace sa vo výčitky, striedajúce sa s pocitom hanby. A bojujete dookola ten istý boj – sama so sebou.“

 

Ako to zvládaš teraz?

„Niekedy to nezvládam. V prvej fáze uzdravovania, ako to nazývam, mi pomohli lieky. Potom viera v Boha. Možno to znie smiešne, ale to mi naozaj pomohlo, aby zo mňa nebol zlý a toxický človek. Viera ľuďom pomáha a aj ja som bol takým prípadom. Som autorkou kníh a poézie, čo ma ženie vpred.“

 

Nepremýšľala si nad tým, že by si toho muža udala?

„Nie, pretože už nežije. A keby žil, neurobila by som to tiež. Je ťažké pozrieť sa pravde do tváre.“

 

Prečítajte si: SKUTOČNÝ PRÍBEH obete pedofílie: Chytil ma za ruku, hodil na posteľ a opakoval, že sa nemám báť

 

Je niečo, čo by si chcela odkázať čitateľom?

„Muži, ženy, dievčatá, chlapci. Bez ohľadu na to, ako dobre dievča vyzerá, ak povie nie, znamená to nie. Znásilnenie zanecháva rany, ktoré nezmiznú nikdy. Ak nie je poskytnutá odborná pomoc okamžite alebo v správny čas, trauma dokáže meniť osobnosť človeka. Nie každý má silu postaviť sa čelom problémom a potom prehrá. Viete koľko porazených je okolo vás? Buďte chápaví.“

 

Naozaj robíme dostatok krokov k tomu, aby sa také veci nestávali? Dá sa to vôbec zastaviť? Môžu vôbec byť takíto ľudia, napríklad s toxickým detstvom, úspešní?  Tešte sa na ďalší skutočný príbeh.

 

Možno vás zaujme: SKUTOČNÝ PRÍBEH obete pedofílie: Človek, ktorý ma 5 rokov znásilňoval, sedí v našej kuchyni a pije z môjho pohára, akoby sa nič nestalo!



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: Netky Kristýna Peštová

Foto:  Unsplash



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok