Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
19. okt. 2019Kristián
BratislavaBratislava 10°
Biblia
TV program
Moje Netky
26.10.2010 12:28 Hokej
Šupler oslavuje 60-tiny, prehra s Ruskom v Lillehammeri ho stále bolí
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
26.10.2010 12:28 Hokej

Šupler oslavuje 60-tiny, prehra s Ruskom v Lillehammeri ho stále bolí




S menom Júliusa Šuplera je natrvalo spojená slovenská hokejová reprezentácia. Práve on mal tú česť viesť ju ako prvý tréner po vzniku samostatnej republiky a so svojimi zverencami sa musel predierať až z C-kategórie MS. V najkratšom možnom čase sa mu však podarilo dostať medzi svetovú elitu a už v roku 1996 vo Viedni sledoval svet prvé kroky Slovenska medzi najlepšími. Rodák z Popradu v stredu oslávi okrúhle 60. narodeniny a aj v deň životného jubilea bude stáť na trénerskej striedačke. Šuplerov súčasný tím Dinamo Riga totiž privíta v ďalšom domácom zápase KHL Viťaz Čechov.
      Šupler sa s hokejom po prvý raz stretol vo svojom popradskom rodisku. "Zimný štadión bol asi 200 metrov vzdušnou čiarou od domu rodičov a to v podstate rozhodlo. Ako malého chlapca ma naň priviedol bývalý brankár HC Tatry Anton Babony a hokej mi tak učaroval, že sa pre mňa stal celoživotnou záležitosťou. Drží ma to až dodnes. Je to už 55 rokov, čo som hokej videl naživo," zaspomínal si oslávenec v rozhovore pre TASR na svoje prvé dotyky s hokejkou. Prvé hokejové kroky robil Šupler na vtedy "populárnych" kvintovkách. "Boli to také tie klasické, ktoré sa pripínali kľúčikom na bagandže. Až neskôr prišli kanady. To som mal 7-8 rokov, dostal som ich na Vianoce. Boli to klasické kanady strieborno-modrej farby, kožené bez jazyka a myslím si, že dodnes možno visia kdesi na povale." Šuplerova mama bola v tom čase domáca, teda nepracovala. Otec ako robotník v Tatravagónke si vypomáhal aj druhým povolaním - mäsiarstvom. "Veľa času nemal a nebolo to také, ako dnes, že treba ísť so synom na ľad. Tak som naň chodil sám už vo výstroji, vtedy sme tak chodili všetci." Na hokeji mu učarovala najmä jeho dynamika. "Dynamika pohybu puku, hráčov, streľba, prihrávky, neustále nové situácie. Zaujímavé zápasy hokejového áčka, kde človek videl prvé finesy naživo. To bolo tak fascinujúce, že tá atmosféra sa preniesla do tréningového procesu mladých chlapcov."
      Šupler priznal, že vo svojich začiatkoch veľa možností na výber športového odvetvia nemal. "Všetko, čo sme vtedy robili, bolo formou amatérstva. Väčšinou, čo sme mohli chytiť, bol bicykel. Dokonca som absolvoval aj dvojo-trojo pretekov, ale potom mi dal tréner na výber - hokej alebo bicyklovanie. Tak som prepadol hokeju a asi som sa rozhodol správne." Na popradskom zimnom štadióne v 60-70 rokoch cez Lokomotívu Vagónka a neskôr Lokomotívu Vagónka Stavbár sa začala odvíjať aj Šuplerova hráčska kariéra. Cez prvých trénerov doktora Štolca a pána Maličkého v žiackych tímoch, následne pod Jozefom Ivanom v juniorke. Z nej sa dostal k trénerovi Milanovi Grandtnerovi a pod jeho vedením strávil medzi mužmi prvé roky. Na začiatku 70 rokov prešiel do Slovana. Práve v Bratislave začal robiť svoje prvé kroky s ozajstným hokejom. "Robil som ich po boku takých hráčov, akými boli Ivan Grandtner, Nedomanský, Kordiak, Sakáč, Kužela, Tajcnár, Mrukvia a celá tá generácia, ktorá bola vždy korunným princom vo federálnej lige." V Slovane Šupler nikdy nedosiahol vynikajúce výsledky, čo bolo ovplyvnené aj štúdiom na vysokej škole ekonomickej. Lepšie hráčske hokejové časy sa pre neho začali až po príchode do VSŽ Košice v roku 1972. "To som už hrával oveľa stabilnejšie," zaspomínal na košickú éru Šupler, ktorého docent Horský vtedy "preškolil" na post obrancu.
      V Poprade po prvý raz pričuchol aj k trénerstvu a zásluhu na tom mal vtedajší český kouč Rudo Šindelář. "Mal 29 rokov a od neho som dostal ponuku, aby som sa stal jeho asistentom. Tú som prijal a prakticky odvtedy robím trénera, je to už viac ako 30 rokov." V úlohe prvého trénera stál prvýkrát na striedačku pri popradskej juniorke, odkiaľ bol už len krok k seniorskému mužstvu Popradu. V roku 1986 prešiel do Liptovského Mikuláša, kde pôsobil dva roky a vyhral s ním aj SNHL a hral o postup do federálnej ligy. Následne prišla ponuka Dukly Trenčín, čo považoval Šupler za obrovskú poctu. S "vojakmi" sa spája aj jeden zo Šuplerových prvých veľkých trénerských úspechov. "Federálny titul v poslednom ročníku spoločnej súťaže bol jedným z mojich najväčších úspechov. Predtým sme boli druhí a tretí. Cením si aj slovenský titul so Slovanom či tituly s Rigou 2000. V Portlande sme získali Memorial Cup, čo bolo tiež veľkým úspechom. Keď si zoberieme Slovenskú národnú hokejovú ligu, tak víťazstvá s Popradom a Liptovským Mikulášom. K úspechom radím aj postupové veci okolo reprezentácie a ZOH 1994 v Lillehammeri. Vo federálnej lige som bol trikrát najlepším trénerom, takže tých ocenení je dosť, ale to nie je to najdôležitejšie."
      Osobitnou kapitolu v trénerskom živote Šuplera je dvojnásobné účinkovanie pri slovenskej reprezentácii. To prvé je nezmazateľné spojené s úspešnými postupovými krokmi z C a B-kategórie medzi svetovú elitu, ako aj prvé vystúpenie slovenskej reprezentácie pod piatimi olympijskými kruhmi v nórskom Lillehammeri. Hoci na severe Európy skončilo Slovensko na 6. mieste, Šuplerove spomienky stále bolestné. Nešťastná štvrťfinálová prehra s Ruskom po predĺžení "šuplerovcov" odsunula do boja o 5.-8. miesto. "Tento moment bol jedným z mojich najboľavejších v trénerskej kariére. Medaily zostali pre nás visieť veľmi vysoko, ale nechýbalo veľa, aby bolo všetko ináč. Veď keby Peter Šťastný vystrelil päť centimetrov nad lapačku ruského brankára, ideme do štvrťfinále. Z protiútoku sme však inkasovali a to nás položilo na kolená. Na tento okamih nikdy nezabudnem, je to negatívum, ale aj poučenie pre prácu trénera."
      Druhá trénerská misia pri reprezentácii Šuplerovi veľa radosti nepriniesla. Najmä MS v Kanade, kde Slovensko pod jeho vedením skončilo až na 13. mieste a v zápase so Slovinskom "ratovalo" pobyt v elite. Šuplerovi postupne odriekli z rôznych príčin účasť hráči ako na bežiacom páse, nakoniec sa ich počet zastavil na čísle 14. "Keď vám nepríde toľko hráčov z absolútnej špičky, tak sa nedá čakať boj o medaily, len boj o záchranu. Stavať si vzdušné zámky, že máme na to, že ideme na zlato, tak to je utópia a diletantské slová. Reálnosť a sila slovenského hokeja vždy závisela od toho, koľko hráčov z NHL a v akej forme príde," uzavrel Šupler.

Zdroj: TASR



reklama


Zdroj: NETKY.SK, SITA, TASR

Foto:   TASR



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok