Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
22. sep. 2020Móric
BratislavaBratislava 14°
Biblia
TV program
Moje Netky
Rozostavaný objekt na Štrbskom Plese.
Rozostavaný objekt na Štrbskom Plese.
06.08.2020 19:00 Environetky
Diskusie o vzhľade krajiny nie sú len na Štrbskom Plese
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
06.08.2020 19:00 Environetky

Diskusie o vzhľade krajiny nie sú len na Štrbskom Plese



Vzhľad krajiny sa rokmi mení, či už je to potrebou vytvárania priemyselnej infraštruktúry či budovania nových ciest. V neposlednom rade aj výrubom lesov či odhadzovaním odpadkov na miesta, ktoré na to nie sú určené, ani spôsobilé.


V ostatnom období sa veľa hovorí aj o zónach bez ťažby v národných parkoch. A vášne vyvolala nielen diskusia o tom, ako má vyzerať Štrbské Pleso.

 

Víchrica

Na Slovensku máme viacero krás, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Patria k nim aj národné parky. Najmä o Národnom parku Vysoké Tatry sa hovorí intenzívne najmä od roku 2004. V tomto roku si totiž národná pýcha Slovákov vytrpela vďaka vyčíňaniu prírody, keď ničivá víchrica výrazne zmenila ich vzhľad.

 

 

Ľudia

Najmenší z národných parkov je Pieninský národný park (PIENAP), ktorý má ako inštitúcia takmer 53 rokov. „Za tie roky je badať zmeny v našom národnom parku. Len keď si vezmeme Haligovské skaly, ktoré boli v minulosti doslova priznané, chýbal tam les. Ľudia žili v tomto regióne, starali sa o krajinu, teraz vidíme na zarastajúcich lúkach a biotopoch, že ľudia z regiónu zutekali,“ konštatoval riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč.

 

Znečisťovanie

Kĺč pripomína, že vytvorenie inštitúcie z daného miesta nestačí. „Jedna vec je mať národný park, ale žiadna správa národného parku nemôže mať dostatok ľudí na to, aby zmanažovala takéto územie. Je tam potrebný človek, ktorý tam žije. Ak to tu chceme zachovať, musia tu ľudia žiť a vrátiť sa k tradičnému spôsobu obhospodarovania krajiny,“ dodal Kĺč s tým, že vzhľad krajiny má vplyv aj na turizmus. V iných parkoch zase mnohí turisti či nezodpovední obyvatelia znečisťujú životné prostredie nelegálnymi skládkami odpadov. Takto sa vzhľadu krajiny pomáhajú pomôcť ekologickí aktivisti.

 

 

Vlastnícke vzťahy

Zábranou v ceste za skrášľovaním vzhľadu Slovenska je často aj byrokracia. „Neprehľadné vlastnícke vzťahy, obrovská rozdrobenosť pôdy je príliš veľkým bremenom spoločnosti, ktoré bráni nielen v hospodárení na pôde, ale aj pri predkladaní a následnej realizácii investičných zámerov štátu a miest a obcí. Roky neriešené pozemkové úpravy sa odrážajú aj na vzhľade krajiny a stave životného prostredia," uviedol v mene Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

 

Štrbské Pleso a Donovaly

Slovenskom prebehla správa o tom, ako sa môže meniť aj charakter našich veľhôr. Ostatne rezonovala najmä otázka vzhľadu Štrbského Plesa, obľúbeného miesta dovolenkárov. Aj Donovaly sa dostali do mediálneho záujmu, keď sa nedávno hovorilo o hale pre lyžiarov. „Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) neodporúča stavať letnú lyžiarsku halu Donovalley Resort na Donovaloch,“ uviedol riaditeľ Národného parku Nízke Tatry Ľuboš Čillag. Chýbali im dokumenty o štúdii hluku a emisií. Žiadali aj vypracovanie vizualizácie haly v zmysle metodiky charakteristického vzhľadu krajiny.

 

 

Potrebný tretí sektor

V mnohom pomáhajú organizácie, ktoré sa snažia v ľuďoch vytvárať zvýšený pocit zodpovednosti za to, že aj poľnohospodárska výroba je vzhľadom na chemizáciu prostredia škodlivá. Pomáhať musí aj školstvo a veda. "Potraviny a ich produkcia hýbu svetom. Menia vzhľad krajiny, ovplyvňujú životy státisícov ľudí a ohrozujú zdroje ako pôda či pitná voda. Je dôležité, aby sa táto téma v školskom prostredí otvárala a mladí ľudia získali možnosť prevziať zodpovednosť za ich budúcnosť," uviedla koordinátorka projektu Jedlá zmena (Eat responsibly!) Dorota Martincová.

 

Najnovšie sa rôzni odborníci snažia načrtnúť scenár, ako bude vyzerať krajina do roku 2050. Pokračovanie nabudúce. 

Prečítajte si aj, či nás môžu klimatické zmeny pripraviť o vodné zdroje.

Prečítajte si aj o slovenských "Yellostonoch".

 



reklama


Zdroj: TASR/Netky.sk Michal Albert

Foto:  TASR/Milan Kapusta/Kamil Pisko/Oliver Ondráš/Milan Kapusta



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok