Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
21. nov. 2019Elvíra
BratislavaBratislava 10°
Biblia
TV program
Moje Netky
Režisér Jonáš Karásek počas brífingu s novinármi po novinárskej projekcii filmu Amnestie.
Režisér Jonáš Karásek počas brífingu s novinármi po novinárskej projekcii filmu Amnestie.
23.10.2019 07:12 Kultúra
VIDEO: Film Amnestie podľa jeho tvorcov nie je len o vzbure v Leopoldove
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
23.10.2019 07:12 Kultúra

VIDEO: Film Amnestie podľa jeho tvorcov nie je len o vzbure v Leopoldove



BRATISLAVA - Nový konšpiračný triler Amnestie scenáristu a producenta Maroša Hečka a režiséra Jonáša Karáska nie je podľa dvojice tvorcov len filmom o vzbure v Leopoldove.


Zábery z väznice sa v snímke inšpirovanej knihou Amnestia, ktorá rozpútala peklo (2015) Radovana Dunaja, prelínajú s príbehmi troch rodín.

 

„Dodnes som presvedčený, že by bola veľká škoda, keby sme tú látku nerozšírili aj o ďalšie postavy a ďalšie dianie v našej krajine... . Amnestie a vzbura v Leopoldove boli už totiž len dôsledkom toho, čo sa stalo a ja som chcel, aby divák videl aj to predtým, takže sme si na pôdoryse troch rodín, šiestich postáv, vytvorili istú vzťahovú mapu a na nej sme poukázali na to, aké typy ľudí v tej krajine žijú a akým spôsobom rozmýšľajú, aké majú motivácie, ako sú ochotné podliezť svoju morálnu latku a čo všetko sú ochotné urobiť pre to, aby im bolo lepšie,“ priblížil Hečko v rozhovore.

 

Maroš Hečko


Film postavený na udalostiach z obdobia Nežnej revolúcie, zobrazujúci kontroverzné rozhodnutie prezidenta Václava Havla, ktorý amnestiami oslobodil 21-tisíc väzňov, zachytáva svet kontrolovaný ŠtB, kde disidenti komunikujú pomocou tajných správ, svet, v ktorom ľudia udávajú svojich rodinných príslušníkov a zároveň túžia po osobných výhodách a slobode.

 

Zrod československej demokracie v novembri 1989 otvoril nové možnosti pre všetkých, vrátane ľudí držaných v najkrutejšej väznici komunistického zriadenia v Leopoldove, kde výbuch emócií prerastá do otvorenej vzbury. Hlavný hrdina, väzeň Drahoš Lupko, musí prekonať obrovské prekážky a bojovať za svoje práva. Obklopený krutými, sebeckými a manipulatívnymi ľuďmi tak prijme výzvu a plne sa chopí ponúknutej druhej šance.

Napriek tomu, že sa v novom titule objavuje i niekoľko historických míľnikov, je podľa jeho tvorcov predovšetkým fikciou.

 

„Snažili sme sa skôr naznačiť pocit tej doby a to, ako ten čas prežívali ľudia,“ ozrejmil Karásek. „Preto tam na pozadí veľkých historických udalostí jednotlivé rodiny riešia svoje veci. Samozrejme, to čo sa v Československu vtedy dialo, malo výrazný vplyv na to, ako tí ľudia žili a ako sa ich život menil. Každá tá postava nejako začne a úplne inak skončí.

Ten, kto v base bol, tam nakoniec nie je a ten, kto tam nebol, tam končí.... Niektoré charaktery pritom vychádzajú priamo z knihy, niektoré si scenáristi domysleli. Chceli sme tam naozaj výrazný mix. Sú tam ľudia v base, žijúci na okraji spoločnosti v tretej nápravnovýchovnej skupine, sú tam intelektuáli, disidenti, z ktorých sa stanú následne vodcovia tejto krajiny, je tam naozaj široký diapazón postáv,“ uviedol režisér.

 

Jonáš Karásek

 

„A tie charaktery nie sú čiernobiele. Ukáže sa tam vlastne celá paleta farieb a ako na tých negatívnych postavách nájdete niečo pozitívne, tak aj na tých pozitívnych niečo negatívne,“ dodal Hečko.


Lupka vo filme stvárnil Juraj Bača. Okrem neho v snímke hrajú aj Natália Germani, Aňa Geislerová, Marek Majeský, Marek Vašut, Roman Luknár, Ján Jackuliak, Gregor Hološka, Jana Oľhová, Erik Ollé, Sáva Popovič či stand-up komik Marek Fučík.

Scenár tvorcovia konzultovali s viacerými ľuďmi pracujúcimi v tom čase v československých väzniciach, ako aj s ľuďmi z vtedajšieho VPN či s tými, ktorí sa osobne účastnili na jednotlivých zásahoch. Atmosféru 80. a 90. rokov pomohli okrem samotných prostredí, v ktorých film vznikal, vytvoriť i kameraman Tomáš Juríček a kostymérka Zuzana Krejzková. Aby diváka strhli, kládli dôraz na detaily.

 

„Dali sme si naozaj záležať, aby tam boli artefakty tej doby. Je ich tam veľa, rôzne nápisy a drobnosti, čokoľvek. A k tomu, aby sme diváka stiahli, určite pomohla aj hudba,“ usúdil Karásek. Vo filme zaznejú dobové skladby od Depeche Mode, Eurythmics, A-ha, Kajagoogoo, Spandau Ballet, Richarda Müllera alebo Nerezu.

Jedinečné spracovanie má podľa Karáska potenciál prilákať i mladých, ktorí si pád režimu na vlastnej koži nezažili a o tom, čo sa v Československu začiatkom 90. rokov dialo, vedia len z rozprávania starších.

 

„Ja si myslím, že by ten film mohol pomôcť k tomu, aby sa o tieto veci začali zaujímať aj mladí. Tí tieto veci veľmi nevyhľadávajú, nemajú prečo. Ja sám som napríklad o vzbure v Leopoldove vedel predtým, ako som začal na filme pracovať, len málo. Vedel som, že bola, ale ako prebiehala.... Sám som bol neinformovaný. Preto sme sa snažili natočiť to tak, aby to bolo atraktívne aj pre mladšie ročníky. Napriek tomu, že tá doba je pre nich podľa mňa odťažitá,“ povedal Karásek.

 

„Ten film nie je na to, aby niekomu extrémne otváral oči alebo ho niekam hnal, tá reflexia musí ísť dovnútra, nie von. My sme sa snažili, aby to takto pôsobilo a myslím si, že sa to podarilo,“ uzavrel Hečko.

Snímka, na vzniku ktorej sa koprodukčne podieľali aj RTVS a ČTV, príde do slovenských kín 31. októbra.

 



reklama


Zdroj: SITA/netky BL

Foto:  TASR



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok