Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
18. okt. 2021Lukáš
BratislavaBratislava 26°
Biblia
TV program
Moje Netky
Za útoky na vlaky v Madride, pri ktorých zahynulo 202 ľudí, dostali útočníci tisícročné tresty
Za útoky na vlaky v Madride, pri ktorých zahynulo 202 ľudí, dostali útočníci tisícročné tresty
30.10.2017 11:39 Zahraničie
Za najkrvavejšie útoky v Madride dostali útočníci tisícročné tresty väzenia
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
30.10.2017 11:39 Zahraničie

Za najkrvavejšie útoky v Madride dostali útočníci tisícročné tresty väzenia



MADRID - Pred desiatimi rokmi odsúdil súd v Madride na viac ako 30.000 rokov väzenia dvoch mužov, usvedčených z účasti na príprave bombových atentátov na štyri vlaky, pri ktorých 11. marca 2004 na predmestí hlavného mesta Španielska zahynulo 202 ľudí a vyše 2000 ďalších osôb utrpelo zranenia.


Maročan Džamál Zugam dostal niekoľko desaťtisíc rokov väzenia, aj keď podľa platných španielskych zákonov môže stráviť za mrežami maximálne 40 rokov. Španiel Emilio Suárez Trashorras, usvedčený z dodávky výbušnín, tiež dostal tisíce rokov väzenia. Súdny proces sa začal 15. februára 2007 a rozsudok vyniesol súd 31. októbra 2007. Z 28 obvinených osôb uznala madridská justícia za vinných 21 ľudí. Siedmich predpokladaných teroristov španielsky súd oslobodil.

 

Teroristi zaútočili 11. marca 2004 na štyri regionálne vlaky 13 črepinovými bombami ukrytými v cestovnej batožine. K výbuchom došlo počas rannej dopravnej špičky. Išlo o najkrvavejšie útoky spájané s teroristickou organizáciou al-Káida v Európe a najhoršie teroristické činy v španielskej histórii. Siedmi hlavní plánovači útokov sa tri týždne po incidente odpálili po tom, ako polícia obkľúčila ich úkryt na predmestí Madridu. Militanti, ktorí sa priznali k zodpovednosti za útoky, uviedli, že išlo o odplatu španielskej vláde za jej podporu vojny v Iraku a za prítomnosť španielskych jednotiek v Afganistane.

 

Vtedajšia španielska vláda pod vedením konzervatívnej Ľudovej strany (PP) v súvislosti s útokmi viackrát poukázala na baskických separatistov ako na hlavných podozrivých, a to aj po získaní dôkazov o účasti islamistov. V parlamentných voľbách, ktoré sa konali tri dni po atentátoch, PP zaznamenala porážku.

 

 



reklama


Zdroj: TASR

Foto:  TASR



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok